PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
urobte si "vlastný" rozpočet (JOJ),
od kvality komunikácie závisí kvalita kandidátov (TA3),
strategický majetok obcí (PRAVDA),
zmeny v obecnom zriadení a komunálna reforma (SRo).







anton marcinčin: obce a okresy si zaslúžia kvalitný regionálny rozvoj

anton marcinčin, ekonóm a niekdajší poradca ministra financií Petra Kažimíra je splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Jeho ambíciou je spojiť regionálne vízie na báze priorít a konkrétnych partnerov tak, aby spoluprácou podporovali miestny rozvoj. Nakoľko na bilanciu je priskoro, v rozhovore splnomocnenec predstavil cesty k tomuto cieľu. 


parlament v minulom volebnom období schválil zákon o podpore najmenej rozvinutých regiónov. Na prvý pohľad to pôsobí tak, že jeho filozofia je Vašou pracovnou náplňou...
anton marcinčin:
 Teším sa, že som sa mohol podieľať na príprave zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, s našou generálnou riaditeľkou legislatívy a potom aj s ďalšími kolegami sme strávili leto 2015 na jeho pilovaní a veľmi si vážim, že zákon našiel podporu vlády SR aj Národnej rady SR. Zákon stojí na jednoduchej myšlienke – ľudia v okresoch najlepšie vedia, čo ich páli, čo nefunguje a čo by potrebovali, takže ak spojíme ich záujem a snahu s expertízou a možnosťami uznávaných expertov a štátnych inštitúcií, rozhýbeme miestny rozvoj. Inými slovami, rozvoj zdola nahor, rozvoj pripravený participatívne. Navyše, zákon predpokladá nielen vypracovanie rozvojových plánov, ale aj úzku spoluprácu pri ich realizácii, takže schválením plánov nič pre nás nekončí, ale všetko začína. 

kritici zákona poukazujú na jeho zásadnú slabinu v tom, že zoznam najmenej rozvinutých okresov nie je úplný. Akoby zahŕňal okresy v ktorých je vysoká nezamestnanosť, ale neberie do úvahy okresy s nízkou zamestnanosťou. Teda to, čo súvisí s vysokým počtom detí a seniorov ale nie so skupinou nezamestnaných ľudí v strednom veku. Ako je to teda s kritériami ktoré zaradili okresy do spomínaného zákona.
anton marcinčin: 
Zoznam nie je úplný v čase, ani v priestore. Miera nezamestnanosti okresov sa posudzuje každý štvrťrok a vyhodnocuje sa, či okresy spĺňajú podmienky pre zaradenie do zoznamu. V prípade, že áno, okres sa stáva najmenej rozvinutým okresom počas prípravy akčného plánu, t.j. maximálne 9 mesiacov, a počas jeho zvyčajne päťročnej realizácie. Kritérium vychádza z miery nezamestnanosti, lebo je to štandardný, dôveryhodný, včasný a pravidelne vykazovaný ukazovateľ. Samozrejme, má svoje nedostatky, ale ak sa pozriete na jednotlivé okresy, v zásade pokrýva problematické oblasti z hľadiska zaostávania hospodárskeho rozvoja a jeho silné stránky prevyšujú nad slabými. Viac, než posudzovanie miery zamestnanosti, ktoré je zložitejšie z hľadiska zberu údajov, ma mrzí, že je mnoho lokalít, ktoré podporu potrebujú, ale kvôli existencii silného rastového pólu v okrese nikdy nebudú spĺňať podmienky. Napríklad v prešovskom okrese je mnoho susediacich obcí, ktoré podporu potrebujú. Tu sa však dostávame k ďalšej téme a tou je podpora regionálneho rozvoja všeobecne. Snažím sa, aby naše skúsenosti z najmenej rozvinutých okresov poskytovali spätnú väzbu pre zlepšovanie všeobecnej regionálnej politiky a snažím sa formulovať postupy, ktoré by im pomohli. 

ste výrazne nápomocný pri tvorbe Akčných plánov na úrovni okresov. Čo si od nich sľubujete?
anton marcinčin: 
Akčné plány sú jadrom našej práce. Ich hlavnou úlohou, aj keď to možno na prvý pohľad tak nevyzerá, je spájať, sieťovať, komunikovať a spolupracovať horizontálne aj vertikálne. My pôsobíme ako impulz zvonku, dávame k dispozícii expertov a odborníkov štátnej správy, okres dáva miestnych lídrov, či už to sú prednosta, starostovia, primátori, riaditelia úradov práce, riaditelia škôl, občianske združenia, častokrát poslanci NR SR, poslanci VÚC. Absolútne nevyhnutnou a vitálnou sa ukazuje spolupráca s VÚC, či univerzitami v krajoch. 

ačné plány obsahujú analýzu situácie, vypichujú  hlavné problémy, poukazujú na nevyužité možnosti a navrhujú riešenia vo forme prioritných oblastí a indikatívnych projektov vytvárajúcich pracovné miesta. Projekty sú indikatívne, ale sú zároveň aj dôkazom, že možnosť zvyšovania zamestnanosti je úplne reálna a pritom väčšinou založená na využívaní miestnych zdrojov a financií. Takže, čo si sľubujeme od akčných plánov? Že naštartujú aktivitu a vytvoria miestne spolupracujúce štruktúry schopné generovať podmienky pre miestny rozvoj.
anton marcinčin:
 Nepovažujete za problém doterajšieho rozvoja regiónov slabú spoluprácu miestnej územnej samosprávy a vyšších územných celkov pri plnení cieľov definovaných vo svojich programoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja?
Nepatrí sa mi hodnotiť, nech hodnotia druhí. Spolupráca je v troch krajoch a dvanástich okresoch na rôznej úrovni, dôležité je, aby sa zlepšovala. Musím ale povedať, že aktivity VÚC Prešov v oblasti stredného školstva v Kežmarku sú príkladné pre iné okresy a iné VÚC. Ako sa hovorí, súťažme v tom, kto bude lepší a nie v tom, aby sme ukazovali, kto je horší. Každopádne, bez spolupráce na miestnej úrovni a bez spolupráce v osi obec – okres – VÚC – štát asi ďaleko nedôjdeme. Pritom mi napadá, že napríklad partnerom územnej spolupráce podľa zákona o regionálnom rozvoji nie sú podnikatelia ani združenia právnických osôb, pritom podnikatelia sú pre miestny rozvoj dôležitý rovnako, ako starostovia, školy, atď. Podobne sa často nestáva, aby niekto vytiahol PHSR či ďalšie plány, lebo častokrát sú nepostačujúcej kvality. Regionálny rozvoj s PHSR sú oblasťou, ktorá potrebuje čerstvý vzduch, zaslúžime si to. 

pri tvorbe Akčných plánov ste vychádzali z konkrétnych dát, alebo prevažovali regionálne ambície, ktoré sa nepodarilo naplniť cez spomínané programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja? 
anton marcinčin:
 Náš postup bol jednoduchý – okres splnil podmienky pre zaradenie medzi najmenej rozvinuté, to znamená, že má hospodársky problém a ten problém je dlhodobý. Následne sme požiadali zvyčajne prednostu okresného úradu, aby zvolal niekoľko stretnutí, so starostami, podnikateľmi, školami atď., kde sme položili niekoľko jednoduchých otázok – aké sú hlavné príčiny zaostávania, aké sú miestne možnosti a či je záujem využiť podporu vlády pohnúť veci dopredu. Popisujem to schematicky, ale v zásade to bolo v každom okrese takto. Samozrejme, pri ďalších stretnutiach pri príprave akčného plánu sme sa informovali o dostupných stratégiách a plánoch, ktoré by sme mohli využiť. Na PHSR sme takmer nikdy nenarazili, čo je ale možno dané aj tým, že neexistuje plán rozvoja na úrovni okresu. 

nakoľko pôsobíte pri ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, na mieste je otázka výstavby diaľnic pre podporu ekonomiky. Nechcem, aby ste hodnotili stav prác na výstavbe, ale skôr by ma zaujímalo, či sa neobávate riziká, že diaľnicami na východ nebudú prichádzať investície tak rýchlo ako budú obyvatelia východu odchádzať na západné Slovensko za prácou?
anton marcinčin: 
To je jeden z dôvodov, prečo sa snažíme využívať lokálne zdroje a nečakať na príchod investora zvonku. V mnohých obciach sedia stovky nezamestnaných a čakajú, až príde niekto v ich obci niečo urobiť. Ale sú obce, ktoré vzali rozum do hrsti a využívajú súčasné financie na to, aby robili sami a to je prístup, ktorý podporujeme. 

hospodárske funkcie samospráv nie sú len v tom, do akej miery budú úspešné lákať nových investorov, ale aj v podmienkach, ktorými dokážu podporovať existujúci privátny sektor, prípadne do akej miery vedia rôznymi opatreniami na lokálnom trhu udržiavať zamestnanosť. Napríklad cez trvalú udržateľnosť pilotných programov, alebo prostredníctvom tzv. green jobs. Orientujete sa aj na tieto východiská?
anton marcinčin:
 Nevyhnutne potrebujeme kombináciu sedliackeho rozumu, starých osvedčených postupov a inovácií. Preto vo viacerých akčných plánoch nájdete testovanie niektorých inovatívnych postupov v rôznych odvetviach, ktoré ak budú vyhodnotené kladne, budú východiskom pre konkrétne projekty. Pritom skúsenosť z iných štátov napovedá, že tieto postupy môžeme využívať s obrovským ziskom pracovných miest aj my. 

podľa akých kritérií budete v budúcnosti hodnotiť úspech práce vládneho splnomocnenca?
anton marcinčin:
 Podľa spokojnosti okresov. Dobre, ak chcete merateľný objektívny ukazovateľ, tak podľa fungovania lokálnych kooperačných štruktúr a vzniku pracovných miest, samozrejme. Na úrovni štátu podľa poskytovanej spätnej väzby pre všeobecnú regionálnu politiku, lebo naše obce a okresy si zaslúžia kvalitný regionálny rozvoj. 

(Obecné noviny, č. 33. - 34/2016)