PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
keď sú slovenské mestečká šikovné (SME),
prihraničné nákupy nestačia (PRAVDA),
po vzore zdieľanej ekonomiky očakávajme zdieľanú samosprávu (JOJ),
šancou pre malé obce môžu byť mikroregióny (TASR).







komunál treba spájať v sociálnom biznise

vnímať mestá a obce ako veľkých zriaďovateľov iba cez zamestnancov v nevýrobnej sfére, cez zamestnancov úradov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov v školstve a pracovníkov v sociálnych službách nie je korektné. miestna územná samospráva má čo povedať aj do malého a stredného podnikania. tam je jej silná, ale zatiaľ nedocenená pozícia.

 
sociálny biznis 
možno na prvý pohľad znie toto slovné spojenie ako spájanie dvoch slov s protichodným zameraním. v skutočnosti, práve vďaka komunálnych podnikom je zrejmé, že mestá a obce sa v podnikanú musia orientovať na takýto model.  
podnikajú kvôli zabezpečovaniu čistoty verejných priestranstiev, údržbe ciest, zelene aj ihrísk. ich firmy prevádzkujú verejné osvetlenie, zvážajú komunálny odpad a napokon, fungujú aj ako mestské realitky. samosprávy ich nezriadili výlučne za účelom zisku. veď služby sa nemerajú ziskom, ale kvalitou a rozsahom. hlavne, ak sú platené z verejných zdrojov a pokrývajú verejný záujem v kombinácii so starostlivosťou o všestranný rozvoj územia a potreby obyvateľov.
nedávne, a dovolím si vzhľadom na komplexnosť tvrdiť aj jedinečné prieskumy združenia miest a obcí slovenska vytvorili zaujímavý obraz o samospráve optikou sociálneho biznisu. priestoru priamo podporujúceho sociálne aspekty podnikania, miestnu zamestnanosť, regionálnu ekonomiku a hlavne, rast založený na novom prístupe k verejným službám a podnikaniu.
výsledky z prieskumov napovedajú, že mestá a obce si od znobuobnovenia miestnej územnej samosprávy v roku 1990 doposiaľ ponechali silné postavenie pri zabezpečovaní verejnoprospešných činností. kým napríklad v oblasti nakladania s komunálnym a drobným stavebný odpadom výrazne znížili svoje postavenie, v ostatných oblastiach je situácia presne opačná. zabezpečovaním vybraných verejnoprospešných činností vo vlastnej réžii, či už priamo mestom, respektíve obcou, alebo ich komunálnym podnikom dokazujú, že naďalej majú dosah tak na ich financovanie a cenotvorbu ako aj manažovanie. to priamo súvisí aj so zamestnanosťou, schopnosťou pružne reagovať na aktuálne potreby a možnosti ďalšieho rastu. je výlučne na každej samospráve, ako nastaví mechanizmy fungovania svojich komunálnych podnikov, to znamená, či od nich očakáva udržiavanie zamestnanosti, dosah na cenotvorbu za vybrané služby, prípadne otázky prerozdeľovania dosiahnutého zisku a pod.
VEREJNOPROSPEŠNÉ ČINNOSTI V RUKÁCH SAMOSPRÁVY
ZIMNÁ ÚDRŽBA 
- 78, 6 % miest a obcí zabezpečuje zimnú údržbu ciest, chodníkov a verejných priestranstiev vo vlastnej réžii, - 11, 8 % samospráv zabezpečuje mestskou firmou,
- 6, 6 % zmluvným partnerom na základe verejného obstarávania a zvyšné samosprávy inou formou podľa vlastného uváženia.
ZELEŇ 
- 96, 4 % miest a obcí ju zabezpečuje vo vlastnej réžii. Ďalších 2, 56 % samospráv údržbu realizuje organizáciou zriadenou mestom či obcou. Na údržbe zelene so zmluvným partnerom na základe verejného obstarávania participuje 1 % samospráv.
VEREJNÉ OSVETLENIE 
- 75, 4 % miest a obcí zabezpečuje správu vo vlastnej réžii. Ďalšie 3% zabezpečujú obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou mesta.  Prostredníctvom zmluvného partnera na základe verejného obstarávania spravuje verejné osvetlenie 15 % samospráv. Zvyšných 6, 5 % zabezpečuje správu inou formou.
KOMUNÁLNE ODPADY A ZBERNÉ DVORY 
Zber, zvoz a likvidáciou komunálnych odpadov zabezpečuje obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou mesta/obce v 12, 2 % miest a obcí. Zvyšných 87, 8 % samospráv túto verejnoprospešnú činnosť zabezpečuje zmluvným partnerom na základe verejného obstarávania.
ZBERNÉ DVORY 
- necelých 15 % samospráv prevádzkuje zberný dvor. Z nich 62 % uviedlo, že zriadenie zberného dvoru bolo financované prevažne z vlastných zdrojov. Eurofondy na tento účel využilo 22 % miest a obcí. Finančné zdroje organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy (obecného podniku) využilo 12 % samospráv. Zriadenie zberného dvoru, ktoré bolo prevažne financované ako združená investícia viacerých samospráv, uviedli 4 % respondentov.
IHRISKÁ A ŠPORTOVISKÁ 
Celkovo 79, 5 % miest a obcí má na svojom území verejné detské ihriská, pieskoviská a športoviska.
- 94, 5 % samospráv ich spravuje vo vlastnej réžii, pričom ďalších 4, 7 % spravuje verejné detské ihriská, pieskoviská a športoviská organizáciou zriadenou mestom/obcou. Iba 0, 9 % samospráv deklaruje, že ich správa je v rukách zmluvného partnera na základe verejného obstarávania.     
CINTORÍNY 
- 91, 7 % samospráv spravuje cintoríny, s tým, že obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou samosprávy ich spravuje ďalších 2, 3 % samospráv. Iba 5 % miest a obcí spravuje cintoríny obchodným partnerom na základe verejného obstarávania a 1 % je spravované iný spôsobom.
K tomuto prehľadu môžeme priradiť možnosti ekonomickej spolupráce pri oprave miestnych komunikácií, rekonštrukciách námestí, výrobe elektrickej energie či výrobe tovarov, ktoré by od komunálnych podnikov napriamo kupovali iné samosprávy.
zdroj: prieskumy združenia miest a obcí slovenska v rámci NP Budovanie kapacít miestnej územnej samosprávy
 
niet pochýb, že práve verejno-prospešné činnosti majú priamy vzťah k lokálnej hospodárskej politike samospráv, hlavne v súvislosti s nastavením ich podnikateľskej činnosti, podielom ich príjmov od samospráv, obsahom a zameraním biznisplánu, ale aj so schopnosťou poskytovať svoje služby iným dodávateľom a teda možnosťami získavať iné finančné zdroje na svoju činnosť. nie je možné vnímať komunálne podniky len na báze štruktúry rozpočtu, ale aj na báze kontinuálneho rastu a rozvoja. na tieto oblasti sa združenie miest a obcí slovenska sústreďuje v rámci pripravovanej analýzy, ktorú realizuje v rámci Národného projektu centrum sociálneho dialógu II.
           
hranice trhu treba posúvať 
v otvorenej ekonomike a globalizovanom prostredí permanentnej konkurencie je problematické načrtnúť hranice ekonomického trhu. ten má len také hranice, akú sú možnosti firiem etablovať sa v novom prostredí a úspešne v ňom pôsobiť. pri pohľade na situáciu v samosprávach, ktoré si vo svojich rukách ponechávajú drvivú časť verejno-prospešných činnostiach a v súvislosti so štruktúrou samospráv sa otvára priestor na hranice trhu. na podporu medziobecnej spolupráce na báze zabezpečovania týchto úloh v samosprávach, pre ktoré môže byť dodávateľský spôsob správy verejného osvetlenia, spracovania komunálnych odpadov, ale aj údržba ciest či ihrísk ekonomicky výhodnejšia.
čtruktúra obcí v spojitosti veľkostných kategórii, počtu obcí do nich zaradených a podielu obyvateľov žujúcich v nich naznačuje potrebu úzkej kooperácie a integrácie municipalít napríklad na báze medziobecnej spolupráce. 
 
Veľkostné skupiny  obcí Počet
obcí
Podiel ľudí žijúci v obciach
(v %)
do 250 526 1,5
251-500 608 4,2
501-1000 766 10,0
1001-2000 578 14,9
2001-3000 183 8,1
3001-4000 63 4,0
4001-5000 40 3,1
5001-10000 67 7,7
10001-20000 35 8,6
20001-50000 43 15,5
nad 50001 11 22,4
 
                                                                                                 zdroj: štatistický úrad slovenskej republiky
           
tento prehľad ilustruje mapu miestnych trhov, ktoré by nemali slúžiť na bizniplány, ale ako priestor na medziobecnú spoluprácu v ktorej budú dominovať komunálne podniky poskytujúce svoje služby iným samosprávam. investície do verejného osvetlenia, nevyhnutná potreba jeho modernizácie, ale aj efektívna správa siete stĺpov s navigačnými tabuľami je oprávnenou túžbou každej samosprávy. rovnako aj ďalšie oblasti, ktoré lokálny trh umožňuje. ak sa na to pozrieme cez agendu „smart“ vidíme nový priestor na medziobecnú spoluprácu s prvkami inovatívneho prístupu a posilňovania lokálnej hospodárskej politike na báze sociálneho biznisu medzi komunálnou firmou a obchodnými partnermi – viacerými samosprávami. hranice trhu sa dajú posúvať. je evidentné akým smerom, ale iba túžba nestačí. treba aktívny prístup k otvorený možnostiam.
 
netreba súcit, treba pomoc 
nariekať nad obmedzenými finančnými možnosťami môže každý. veď nikdy nebude dostatok peňazí na všetko. tento postoj netreba chápať ako rezignáciu a nemožno ho zúžiť na jednoduché konštatovanie. podpora malých a stredných podnikov s majetkovou účasťou miest a obcí môže výrazne prispieť k medziobecnej spolupráci, k vyplneniu prázdneho priestoru v ktorom je potrebný sociálny biznis na veľkom území slovenska. netreba to vnímať ako zásahy do podnikania, ale práve naopak. posilnenie mechanizmov pre podnikateľskú činnosť v špecifickom segmente, v ktorom peniaze pochádzajú výlučne z verejných zdrojov.
poznáme vnútornú štruktúru obcí aj ich ekonomické i kompetenčné zázemie. disponujeme údajmi o zabezpečovaní verejno-prospešných činností ale pre úspech to nestačí. lokálnu hospodársku politiku je potrebné vnímať na úrovni mikrokregiónov, ktorý z hľadiska dostupnosti, operatívnosti a schopností pružne reagovať je pozvánkou formovanie lokálnej hospodárskej politiky konkrétnymi mestami a obcami. samosprávu ako základnú ekonomickú jednotku treba vnímať cez nástroje ktoré jej dokážu pomôcť. tu netreba súcit, ale štruktúrovanú formu pomoci.
pripravovaná analýza lokálnej hospodárskej politiky bude práve v týchto súvislostiach vnímať súčasné postavenie miest a obcí a budúce trendy. tento uhol pohľadu má svoje konkrétne východisko vo formovaní odporúčaní a návrhov, ktoré pomôžu komunálnym podnikom, mestským a obecným firmám založeným za účelom služieb, zamestnanosti a ekonomickej sily.
od miest a obcí treba očakávať rast, ktorý môže prísť jedine s investíciami do vnútorného potenciálu. Už na jeseň by sme mohli poznať konkrétne kroky a odporúčania, ktoré sa budú spájať s modernizáciou miestnej územnej samosprávy, podporou medziobecnej spolupráci, konkrétnym obsahom pre smart komunity, a tak aj s posilňovaním hospodárskych funkcií miest a obcí. 

(obecné noviny, 13. júna 2017, č. 23. - 24. 2017)