PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
urobte si "vlastný" rozpočet (JOJ),
od kvality komunikácie závisí kvalita kandidátov (TA3),
strategický majetok obcí (PRAVDA),
zmeny v obecnom zriadení a komunálna reforma (SRo).







aj v obci chcú jesť

v čechách sa skloňujú dotácie pre vidiecke predajne. podľa ich prevádzkovateľov nejde o biznis, ale o službu. dokonca argumentujú hranicou zárobkovosti, ktorá sa viaže na minimálny počet obyvateľov. s riešením prichádza vicepremiér, ale bokom nestojí ani samospráva.
           
dostupnosť  potravín v štátnom záujme
rezort pôdohospodárstva zriadil expertnú skupinu, ktorá sa zaoberá „potravinovou obslužnosťou českého vidieka,“ informoval koncom januára 2017 spravodajský portál aktualne.cz ten zároveň citoval jasný postoj ministra mariána jurečku podľa ktorého: „zabezpečenie dostupnosti potravín na vidieku je v štátnom záujme.“ podľa jeho slov by mal štát chrániť domácich obchodníkov pre nadnárodnými reťazcami, čo by v praxi mohlo zabrániť aj k ich prípadným nekalým obchodným praktikám. denník mladá fronta dnes v tejto súvislosti priblížila postoj miloslava hlavsa riaditeľa družstva konzum v ústi nad labem, ktoré zastrešuje viac ako 100 maloobchodných predajní. podľa neho „hranica medzi zárobkom a strátovosťou predajne sa pohybuje okolo tisíc obyvateľov v danej obci. v malých obciach si predajne nezarobia ani na bežnú prevádzku, a nie to ešte na dôstojné mzdy.“ hlavsa avizované dotácie pre vidiecke predajne podporuje, pričom v dotáciách na predajne a verejnú dopravu vidí určitú paralelu. v tejto súvislosti pre mladú frontu dnes konštatoval: „v prípade uplatnenia potrebných dotácií pre všetkých 4 375 obcí, ktoré majú od sto do tisíc obyvateľov by to vyšlo na 706 milióna korún ročne. to je menej ako desatina toho, koľko sa vynakladá na dopravnú obslužnosť.“ spájať potraviny a cestovné asi nie je najvhodnejšie, no z hľadiska potrieb obyvateľov, komfortu a dostupnosti služieb to zvýrazňuje vnímanie dotácií ako pomoci, ktorá je reakciou na trhové externality.

v článku mladej fronty dnes nazvanom „jurečka chce zachránit krachujíci venkovské prodejny,“ autorka okrem iného konštatuje: „za posledných dvadsať rokov bolo v čechách zhruba šesť tisíc malých predajní a samoobsluh, čo je tretina ich pôvodného počtu,“ a ďalej pokračuje: „kým v roku 1995 v česku podľa údajov agentúry nielsen  fungovalo 19 700 malých predajní a samoobsluh, do roku 2014 ich počet klesol na 13 900.“ agrárny analytik peter havel pre spomínaný denník uviedol: „vidiecke predajne by mali ponúkať viac služieb ako je iba predaj základných potravín. zákazníkom by mohli poskytovať tiež poštovné služby alebo voľne predajný lekárenský tovar. rozširovanie služieb je cestou ku konkurencieschopnosti.“ vcelku asi možno predpokladať, že širšia ponuka môže znamenať aj väčšie uspokojenie potrieb kupujúcich. podstatné však je, že táto situácia sa stretla so širšou podporou a hľadaním efektívnych riešení. bokom nezostal ani svaz měst a obcí české republiky.
           
spájanie síl pre vybrané služby
svaz měst a obcí české republiky začiatkom roka podpísal so svazom českých a moravských spotřebných družstev memorandum, ktoré je deklaráciou toho, že obe organizácie sú si „vedomé významu vidieka ako základného piliera hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a krajinného rozvoja českej republiky“ a tak prostredníctvom memoranda deklarujú vzájomnú vôľu spolupracovať na jeho obnove a rozvoji. v rámci toho sa zhodli na koordinovaní aktivít vo vzťahu k rozvoju obchodnej obslužnosti a poskytovaniu základnej štruktúry služieb, ktoré budú družstvám a miestnemu obyvateľstvu prospešné a ekonomicky odôvodniteľné. zároveň sa budú angažovať v posilnení zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, spoločne budú podporovať podnikanie na vidieku, a napríklad budú presadzovať nadrezortný prístup k problematike vidieka. čas ukáže do akej miery bude ich úsilie úspešné a to nielen z hľadiska snahy o rozvoj vidieka podporou siete maloobchodných predajní, ale aj v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami a prioritami novej vlády. predseda SMO ČR františek lukl v polovici marca počas seminára na pôde senátu zdôraznil: „pre samosprávy je neprijateľné, aby prevádzkovali obchody, krčmy, či dotovali lekárov a iné služby. mal by to riešiť štát.“ ďalej konštatoval: „podľa dostupných údajov bolo v čechách za posledných dvadsať rokov zavretých zhruba šesť tisíc malých predajní a samoobsluh, čo je tretina pôvodného počtu. zložitá situácia je aj s lekármi, priebežne sa preto mestá a obce zaoberajú tiež projektom pošta partner. štát by sa k tomuto nemal stavať chrbtom.“
           
maloobchod ako súčasť vidieckej kultúry
františek križan a kristína bilková vo svojej štúdii nazvanej „transformácia maloobchodu na území slovenska“ na margo vnímania a postavenia maloobchodu uviedli: „maloobchod má nezanedbateľnú vonkajšiu väzbu na bývanie, spôsob života, životné prostredie a rôzne oblasti.“ maloobchod preto možno vnímať ako súčasť vidieckej kultúry.

na jednej strane predstavuje klasické podnikanie v ktorom dopyt po tovaroch je kľúčovým predpokladom ekonomického života predajne. preto je prirodzené, že prechod od centrálne riadenej ekonomiky na trhovú znamenal transformáciu, ktorá súvisela s liberalizáciou aj decentralizáciou. podľa autorov štúdie: „dôsledkom privatizačných a reštrukturalizačných procesov bol vznik veľkého počtu obchodných životností sprevádzaný likvidáciou mnohých dovtedajších veľkých obchodných organizácií a iba pozvoľným vytváraním nových filiálok.“

autori štúdie uvádzajú, že v roku 1996 bolo na slovensku 46 % obcí u ktorých sa nenachádzala žiadna predajňa potravinárskeho tovaru, supermarket, alebo predajňa tovaru. „v porovnaní s rokom 2012 došlo k výraznejšiemu úbytku obcí bez potravinárskych predajní. ich podiel klesol na 7, 6 % .“ to znamená, že situácia u nás sa postupne vyvinula priaznivejšie vo vzťahu k obyvateľom malých obcí.

angažovanosť družstva konzum v českej republike pre zavedenie podpory maloobchodných predajní na vidieku dokazuje, že družstvá, klastre, ale aj frančízing či spolupráca na báze združení sú aj v našich podmienkach možnosťou, ako udržať a rozšíriť predajne tohto typu na našom vidieku. napokon uvedené percento obcí, na území ktorých v súčasnosti nie je predajňa potravín naznačuje, že toto je cesta ako zabezpečiť ekonomickú udržateľnosť na málo atraktívnom území. tu zrejme platí konštatovanie františka križana a kristíne bilkovej: „mnohé obce sú odkázané na základnú občiansku obslužnosť, ktorú zabezpečujú práve predajne potravín a zmiešaného tovaru.“ preto je naďalej nevyhnutné minimalizovať negatíva a riziká tohto podnikania a to otvorenosťou pre inú ponuku, ktorá môže byť pre obyvateľov (zákazníkov) dostatočne atraktívna. 

maloobchod v bytových komplexoch  
hospodárske noviny priniesli 4. apríla 2017 informáciu o tom, ako sa na slovensku rozširujú siete maloobchodných predajní. na prvý pohľad je táto správa veľmi zaujímavá. pri detailnejšom čítaní sa však dozviete, že sa nejedná o predajne na vidieku, ale v bytových komplexoch v bratislave.

olívia lacenová, autorka článku „malé potraviny cítia šancu na väčší koláč“, približuje aktivity dvoch predajných sietí. „sieť delia, ktorá pôsobí na trhu pomerne krátko expanduje doslova raketovou rýchlosťou. doteraz otvorila 26 prevádzok a v príprave sú ďalšie dve – presnejšie v bytovom komplexne zuckermandel a v perle ružinova.“ podobné je to v v prípade siete YEME. tá plánuje tiež expandovať, ale pomalšie. podľa spolumajiteľa petra vermuža do konca roka plánuje otvoriť ďalšie potraviny a to v panorama city. zdá sa, že bytové komplexy sú z hľadiska potenciálnych spotrebiteľov a zároveň bývajúcich atraktívne, hoci počet obyvateľov v takomto komplexe je na úrovni porovnateľnej s menšími dedinami. hoci autorka v článku konštatuje: „odborníci predpokladajú, že v priebehu roka až dvoch sa trh malých predajní rozrastie natoľko, že nastane silný konkurenčný boj a práve zákazníci budú na celej situácii profitovať najviac,“ je zrejmé, že táto prognóza sa viaže skôr na maloobchodnú sieť v mestách, ako na vidieku.
           
východisko je v dynamike
príklad z českej republiky, trendy a perspektívy na slovensku aj demografický vývoj zrejme aj u nás otvoria tému predajní na vidieku. je zrejmé, že v dnešnej situácii nemá význam kritizovať dotácie, alebo inú podporu pre zachovanie týchto predajní na vidieku ako neopodstatnené zásahy do slobody podnikania, či krivenie liberalizovaného trhu. skôr naopak. aj v obci potrebujú ľudia jesť, a nielen to. rozširovanie obchodných predajní pod jednou značkou, široká ponuka aj nepotravinového tovaru, dôraz na regionálnu produkciu a ponuka iných služieb v maloobchodnej predajni môžu znižovať podnikateľské riziko. ťažko v tomto prípade hovoriť o biznise a je úplne na mieste nazývať to, s prihliadnutím na limitovaný a výrazne ohraničený lokálny trh, ako službu. jej kvalita a rozsah však závisia od dynamiky a záujmu oceniť budúci potenciál vidieka.  

(obecné noviny, č. 15 - 16/2017)