PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
počet záujemcov o funkcie v komunálne klesá (SME),
férovka kandidátov (PRAVDA),
volebnej účasti opäť pomôže vidiek (PRAVDA),
so susedmi sa oplatí porovnávať (PRAVDA),
sú naše mestá SMART (TA3).





Bez dostupných bytov sa ľudia za prácou nepohnú

Mladí budú bývať u rodičov a obce neporastú.

Viac ako 90 percent bytov na Slovensku je v súkromnom vlastníctve. Domnievať sa, že je to výraz vysokej životnej úrovne, je mylný. Do určitej miery je to daň za minulosť, ktorá pramenila v neohrozenej istote bývania. Otázku nájomného bývania však netreba vnímať len v súvislosti so zmenami v hypotékach. Len šesť percent nájomného bývania nás posúva ku krajinám ako Rumunsko či Bulharsko, teda k štátom, ktoré musia rovnako ako my reflektovať na dynamiku novej doby. Napríklad, že časť mladých ľudí musí žiť u rodičov, že sociálne bývanie je na určitý čas za nie nízky nájom a prístup k nájomnému bytu sa stáva výhodnejší ako vlastníctvo. Nájomné bývanie je prvou z podmienok samostatného života mladých ľudí. Keďže viac ako 56 percent z nich žije so svojimi rodičmi, ostatnú časť môžeme považovať za odvážlivcov, ktorí sa rozhodli splácať hypotéku až do penzie. Tak sa okliešťuje ich možnosť cestovania za prácou či presťahovania za lepším životom. Pracovná mobilita sa pritom stáva štandardom, ktorý ľuďom otvára nové možnosti uplatnenia sa a profesijnej flexibility.

Ukázal podiel nájomných bytov 

Najvyšší kontrolný úrad len nedávno informoval, že Slovensko „výrazne zaostáva za ponukou finančne dostupných nájomných bytov“, čo sa dá vnímať ako bariéry na zakladanie mladých rodín a prekážky pracovnej mobility. Zároveň poukázal na to, že podiel nájomných bytov z celkového bytového fondu predstavuje necelých šesť percent, pričom v Česku je to 21 a v Rakúsku až 42 percent. Jedným z jeho konštatovaní na margo bytovej problematiky je potreba dobre nastaveného nájomného bývania. Informácie treba zobrať na vedomie a spomínané odporúčanie by sme mali akceptovať. Ale s prihliadnutím na regionálne špecifiká, ktoré ovplyvňujú požiadavky budúcich nájomcov.

Obce sa zaujímajú viac 

Na Slovensku majú dlhodobo vyšší záujem o výstavbu nájomných bytov obce ako mestá. Možno to súvisí s tým, že v mestách sú omnoho viac aktívni developeri, ktorí sa nehrnú do investičných aktivít v obciach. Tie si zase uvedomujú, že s bytmi rastie počet obyvateľov, čím sa zvyšujú nielen príjmy, ale posilňuje sa aj lokálna ekonomika a obec získava novú generačnú perspektívu. Výstavba nájomných bytov na Slovensku sa realizuje s výrazným prispením rezortu dopravy a možno konštatovať, že o tento spôsob podanej pomocnej ruky majú samosprávy vo všeobecnosti záujem. Hoci na prvý pohľad to počtom nájomných bytov nepôsobí, problém má aj ďalšie príčiny. Do určitej miery aj osobný postoj ľudí, ktorí preferujú bývanie v osobnom vlastníctve nad prenájmom. Netreba však preceňovať ani hyperaktivitu developerov, ktorí len využívajú nedostatok dostupného bývania na svoje biznisplány.

Nielen za automobilkami 

Táto téma je komplexná a vnímať ju iba v rovine potrieb obyvateľov, aktivity samospráv a podpory zo strany jedného ministerstva nie je n mieste. Najmä, ak dostupné bývanie potrebujú ľudia v každom regióne, a nie výlučne tam, kde sa usadili automobilky alebo firmy subdodávateľsky na ne nadväzujúce. Vo vzťahu k budúcnosti musíme skĺbiť trend pracovnej mobility s alternatívnymi formami financovania municipálneho rozvoja. A zároveň treba koordinovať tvorbu pracovných príležitostí v regiónoch s prípravou kvalifikovanej pracovnej sily a participáciu samospráv so súkromným sektorom na výstavbe a servise dostupného nájomného bývania. Nájomné bývanie charakterizuje kvalitu života, ktorú nemožno merať len počtom pracovných príležitostí v niektorých regiónoch Slovenska. Ale aj celkovým životným komfortom, ktorý sa začína zamestnaním, osamostatnením sa od rodičov a založením si rodiny. 

(SME, 23. júla 2018)