PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Eurofondy netreba prejesť, ale investovať

Skúsme vnímať eurofondy ako prvú pomoc. Nie preto, že budú suplovať sociálny systém, ale z hľadiska podpory verejných investícií, v čom je hlavne teraz ich výrazná pridaná hodnota.

Komunál verejné služby neprivatizuje  

Samosprávy si udržiavajú výrazné majoritné postavenie v oblastiach zabezpečovania rôznych verejnoprospešných činností. Ide o verejné služby, ktoré vnímame ako samozrejmosť, ale z hľadiska ich financovania tvoria významnú výdavkovú položku.

Podľa dávnejšieho prieskumu Združenia miest a obcí 78, 4 % miest a obcí má vo svojej správe verejné osvetlenie. Celoplošnú zimnú údržbu ciest, chodníkov a verejných priestranstiev zabezpečuje priamo, alebo cez komunálny podnik 81, 6 % samospráv. Podiel samospráv venujúcich sa správe a údržbe detských ihrísk, pieskovísk a športovísk je na úrovni 99, 2 %. Správu a údržbu zelene zabezpečuje komunál na úrovni 99 % – tného podielu. Kosenie verejných priestranstiev zabezpečujú mestá a obce priamo, alebo prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti, čo deklarovalo 98, 6 % respondentov. Mestá a obce disponujú 94 % podielom na správe verejných cintorínov.

„Komunál má mnohé verejné služby vo svojich rukách.“

Neprivatizoval ich a dokonca je skôr trend posilňovania komunálnych podnikov a spätného návratu z privátnych rúk pod radnice. Podpora týchto firiem je o investíciách do technológií, zariadení, rozširovaní ich činnosti na susedné samosprávy, a teda aj o udržiavaní zamestnanosti.

Ak k tomuto ešte pripočítame napríklad energetiku, v rámci ktorej pred 5 rokmi malo iba necelých 5 % samospráv energetickú koncepciu, ale postupne sa začali výrazne orientovať na znižovanie energetickej náročnosti, na využívanie alternatívnych zdrojov energie, na zatepľovanie budov, smart riešenia znižujúce náklady a zvyšujúce efektivitu, vidíme ďalší priestor na podporu verejných investícií. A k tomuto skúsme ešte pridať výstavbu. Tak pre zvýšenie kapacít materských a základných škôl, ako aj pre nájomné bývanie a domovy sociálnych služieb. Mimochodom, na Slovensku máme vo vlastníctve miest a obcí 4 % nájomných bytovza ostatných 10 rokov sa zvýšil počet penzistov zo 400 000 na viac ako 1, 2 milióna. A nezabúdajme, že na Slovensko prichádzajú ľudia zo zahraničia s neistou budúcnosťou a tiež opatrovateľky. Preto aj ich podpora pomôže celej krajine.

Vodovody, kanalizácie, odpady

Samozrejme, nemali by sme obísť ani vodovody a kanalizácie. Na Slovensku máme 477 obcí bez vodovodu. V   1 128 obciach  (z celkového počtu obcí 2890) sú obyvatelia napojení na verejnú kanalizáciu, čiže v roku 2020 máme 39 % samospráv napojených na verejnú kanalizáciu. Na vybudovanie verejných vodovodov na území Slovenska je potrebných 600 milión eur. Na rekonštrukciu verejného vodovodu  je potrebných 230 miliónov eur. Tu je ďalšia investičná príležitosť.

Kým v roku 2005 jeden obyvateľ vyprodukoval 289 kg odpadu za rok, v roku 2018 to bolo 427 kg komunálneho odpadu na jedného obyvateľa. Koncom minulého roka sa ZMOS pýtal starostov a primátor na to, aké sú dôvody, pre ktoré obec nezabezpečuje triedený zber bioodpadu? Pre 42, 9 % je problém v nedostatku spracovateľských kapacít. Richtári tiež odpovedali na otázku: Využívate dotačné mechanizmy (napr. Envirofond, Fondy EÚ) na riešenie problémov a investičných potrieb pre zlepšovanie životného prostredia v obci? ÁNO – bola odpoveď 57, 3 % opýtaných. Ďalší dôkaz, že eurofondy majú prínos. Tento krát pre odpadové hospodárstvo. Dokonca 60, 1 % z nich konštatovalo, že by za správne považovali, keby sa pre obce vytvoril tzv. „zásobník environmentálnych projektov“ s princípom „jedna žiadosť a dosť. Znížiť byrokraciu, siahnuť po projektoch, schváliť ich a realizovať. Krátka cesta k užitočnému výsledku.

Eurofondy na podporu verejných investícií

Keď si uvedomíme, že COVID-19 otvoril dvere ekonomickej kríze a na Slovensku máme 36 okresov zo 79, ktoré sú prihraničné, zistíme, že cezhraničné projekty nás v mnohom môžu posunúť, aby sme prekonali krízu. Z prieskumu ZMOS vyplýva, že 71,2 % miest a obcí situovaných v prihraničí realizuje cezhraničnú spoluprácu v rámci príslušného euroregiónu, ďalších 24,7 % prostredníctvom Európskeho zoskupenia územnej samosprávy a 4,1 % v rámci Podunajskej stratégie. Starostovia a primátori ako respondenti na otázku: Akými zdrojmi podporujete cezhraničné aktivity? uviedli nasledovné: na prvom mieste (41,8 %) sú to eurofondy, následne dominujú vlastné zdroje samosprávy (34,5 %). Kombinácia vlastných zdrojov a finančných prostriedkov partnerskej samosprávy predstavuje úroveň 23,6 %. Ďalšie fakty, ktoré nasvedčujú tomu, že zmeny v eurofondoch sú nevyhnutné, ale musia sledovať podporu verejných investícií. Súčasťou toho musí byť aj presadenie DPH ako oprávneného výdavku u všetkých investičných projektov, vrátane vodovodov a kanalizácií a dopravných projektov.  Eurofondy netreba prejesť, ale investovať. Iba tak získajú pridanú hodnotu na podporu ekonomiky, zamestnanosti a kvality života.

Celý blog je TU https://misokalinak01.blog.pravda.sk/2020/04/05/eurofondy-netreba-prejest-ale-investovat/