PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Jaroslav Pilát: Niečo sa nedá naučiť, treba to zažiť

 Jaroslav Pilát sa špecializuje na právo. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií venovaných problematike verejnej správy. Momentálne pôsobí na Úrade vlády SR kde prišiel z centra pre ekonomické a sociálne analýzy M. E. S. A. 10.

Tento rok samospráva oslavuje 20 rokov od svojho znovuobnovenia. Ako si v priebehu dvoch desaťročí osvojili občania práva garantujúce občiansku participáciu?

Jaroslav Pilát: Nemyslím si, že si ich osvojili úplne a správne, ale stále napredujú. Niektoré veci nejdú nalinajkovať či naučiť na školení, skrátka, musia sa zažiť. A tu mám na mysli aj roky praktických skúseností s aktívnym výkonom práv občanov participujúcich na správe svojho okolia.

Súčasťou reformy verejnej správy a decentralizácie zo začiatku tohto milénia bolo kompetenčné posilnenie obcí a miest a zriadenie regionálnych samospráv. Sú vzťahy medzi oboma úrovňami samospráv optimálne?

Jaroslav Pilát: Úplne optimálne asi nie, ale v zásade ich nastavenie nie je zlé. Ich nastavenie vychádzalo hlavne z princípu subsidiarity, ktorý je veľmi dôležitým princípom pre kompetenčné postavenie a nastavenie vzájomných vzťahov jednotlivých úrovní územnej samosprávy. Nie všade bol tento princíp dôsledne dodržaný, čo spôsobovalo niektoré duplicity, kompetenčné spory, či zbytočné delenie kompetencií, kedy nie sú jasné hlavne následné zodpovednostné vzťahy. Proces však nie je definitívne ukončený a stále existujú možnosti a priestor na revíziu a úpravu týchto záležitostí.

Kde vidíte možnosti na ich revíziu?

Jaroslav Pilát: V prípade, že bude pokračovať decentralizácia, je možné zodpovednostné vzťahy vyčistiť tak, aby nenastávali kompetenčné konflikty. V súvislosti s tým by bolo možné postupne odstraňovať aj prenesený výkon štátnej správy. Táto otázka by bola možno aj na samostatný rozhovor, preto odpoviem len toľko,  že priestor určite vidím v ďalšom procese decentralizácie – kde by bola komunálna reforma nevyhnutnou súčasťou.

Čo očakávate od vlády Ivety Radičovej vo vzťahu k samosprávam?

Jaroslav Pilát: Hlavne poctivý a férový prístup, nie ich zneužívanie na vlastné politické ciele a zaštiťovanie sa samosprávou, keď je to potrebné. Pod poctivým a férovým prístupom mám hlavne na mysli to, že vzťah k samospráve bude založený na realite a otvorenom dialógu, na hovorení si pravdy a na vzájomnom dialógu, z ktorého budú vychádzať prospešné riešenia.

Bude komunálnej reformy témou tejto vlády?

Jaroslav Pilát: Predpokladám, že určite. Vláda vymenovala do funkcie splnomocnenca vlády, ktorý sa okrem iného vo svojej práci bude zaoberať aj komunálnou reformou. Ide o človeka s bohatými skúsenosťami v oblasti územnej samosprávy, preto je možné povedať, že problematike rozumie a jeho návrhy v súvislosti s komunálnou reformou sa budú naozaj týkať komunálnej reformy. V tejto oblasti bude určite potrebná aj aktívna diskusia s mestami a obcami, s predstaviteľmi územnej samosprávy, (aj) preto dnes ešte ťažko predpokladať konkrétne výstupy.

Niektoré samosprávy schvaľujú všeobecne záväzné nariadenia, ktorým chýbajú základné náležitosti. Dá sa tento problém riešiť napríklad prijatím „šablóny“, do ktorej by obce a mestá iba preklápali svoje reálie?

Jaroslav Pilát: Nie som zástancom takýchto plošných riešení. Iste, takéto riešenie môže zabezpečiť najmä to, že VZN budú v poriadku hlavne po formálnej stránke. Samotná územná samospráva je však veľmi rozmanitá a aj jej riadenie a regulovanie vzťahov vyžaduje rozmanitý prístup – samozrejme, vždy v súlade s právnym poriadkom krajiny.

Nezadržateľne sa blížia komunálne voľby. V každých doposiaľ obsadili nezávislí kandidáti približne 1/3 radníc. Nezaslúžili by si preto podobné krytie ako je v Českej republike hnutie nezávislých? To im napríklad uľahčuje prácu pri kandidatúre, kedy nepotrebujú zbierať podpisy pod kandidačnú listinu.

Jaroslav Pilát: Určite by som nepovedal, že by si zaslúžili alebo nezaslúžili. Takéto riešenie, pokiaľ dospejú k tomu, že je pre nich potrebné, musí vyjsť len a len od samotných týchto kandidátov. Otázkou však potom bude, keďže už budú podliehať určitým nevyhnutným „štruktúram“, do akej miery ešte ide o deklarovanú nezávislosť.

Ako sa pozeráte na nezávislých kandidátov, ktorí sa pred voľbami dajú podporovať politickými stranami?

Jaroslav Pilát: To je otázka, na ktorú asi nejde odpovedať jednoducho, plošne, skôr by bolo treba posudzovať od prípadu k prípadu. Sú kandidáti, ktorí sú svojou prácou a váhou osobnosti v komunálnom prostredí tak známi, že to nepotrebujú. Neplatí však úplne jednoznačne často omieľaná floskula, že komunálna politika je „iná“ než politika na centrálnej úrovni; preto sa niektorí „nestranícki“ kandidáti poisťujú „dobrou zátvorkou za menom“. Na jednej strane to možno považovať za akési uvedomenie si politickej reality, na druhej strane aj za akýsi alibizmus, kedy sa ten daný kandidát tvári ako nezávislý, zároveň však žiada stranícku podporu a tá sa nedáva zadarmo. Hovoriť potom o nezávislom kandidátovi je tak trochu úsmevné.

Na Slovensku vznikajú strany, ktoré sa orientujú regionálne. Je to podľa vás cesta štandardizovať a skvalitňovať pomery v miestnej a regionálnej politike?

Jaroslav Pilát: Určite. Ukazuje sa, že politická príslušnosť stále zohráva svoju úlohu nielen na centrálnej úrovni. A politické strany, ktorých ambíciou je zlepšovať pomery na úrovni regiónu, majú svoj prínos. Jedným z nich je napríklad aj to, že takúto stranu „neukradnú“ jej politici na centrálnej úrovni a „nerozpustia“ jej regionálny (komunálny) program v častokrát nič nehovoriacich politických všeobecných deklaráciách.    

(Obecné noviny, č. 39/2010)