PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
počet záujemcov o funkcie v komunálne klesá (SME),
férovka kandidátov (PRAVDA),
volebnej účasti opäť pomôže vidiek (PRAVDA),
so susedmi sa oplatí porovnávať (PRAVDA),
sú naše mestá SMART (TA3).





Kandidatúra nie je samozrejmosť

Počet uchádzačov o post prezidenta rastie. Na prvý pohľad nič výnimočné. Problém tkvie v tom, že kandidatúra by mala znamenať honor, ktorý nepatrí každému automaticky. Už vlaňajšie krajské voľby naznačili, že medzi uchádzačmi sa koncentrujú mnohí, ktorí nemajú súdnosť.
 
Kandidatúru by nielen voliči, ale aj samotní kandidáti mali vnímať ako vyústenie silného osobného príbehu jednotlivca, jeho doterajších úspechov, preukázateľných výsledkov, skúseností – a samozrejme aj kontaktov. Motívom nemôže byť kríza stredného veku, trápny pokus o vtip či snaha o exhibicionizmus. Hoci volebné pravidlá stanovujú určité predpoklady veku, trvalého pobytu a podobne, neznamená to automaticky, že možnosť kandidovať je pozvánkou pre kohokoľvek.
 
Voľby si netreba zamieňať s prieskumom verejnej mienky, na ktorý sa poskladáme všetci. A treba ich rázne odlíšiť od zábavných relácií, ktoré si v televízii môžeme kedykoľvek prepnúť.
V minuloročných voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa o osem postov predsedu vyšších územných celkov uchádzalo 91 kandidátov. Treba otvorene konštatovať, že mnohí nemali silný osobný príbeh, ani netušili o kompetenčnom zázemí samosprávnych krajov a už vôbec nič nevedeli o skúsenosti so samosprávou. Medzi uchádzačmi o post župana bola dokonca veľká skupina kandidátov, ktorých ľudia vo vlastnom kraji vôbec nepoznali. Tí boli v kampani odkázaní na to, aby predstavovali sami seba, pričom by sme skôr očakávali, že budú predstavovať program, ktorý dokážu garantovať. Nič také sa nestalo.

Veľmi podobné črty začínajú vykazovať aj prezidentské voľby. S podobnou skladbou adeptov, ktorých počet stále rastie. Ešte pred nimi nás však čakajú novembrové komunálne voľby a o to viac by sme sa mali sústrediť na poslaneckých kandidátov, ako aj na uchádzačov o richtárske stoličky. Ani náhodou nepôjde o súboj osobností s príbehom, výsledkami a reálnymi programami. Pre niektoré strany to bude testovanie značky v komunálnej politike, pre iné možno pokus znížiť šance súperom. Keďže táto súťaž sa netýka výlučne strán, ale aj nezávislých kandidátov, splnenie zákonných povinností stanovujúcich minimálny vek, trvalý pobyt, bezúhonnosť a niekoľko podpisov pod petíciou postačí na to, aby sa pustili do sebaprezentácie. Do kampane, v ktorej im možno postačí demagógia, populizmus, sociálne siete. Nič z toho nemusí počas volebnej soboty prispieť k ich volebnému úspechu, ale k znechuteniu voličov či systematickému rozbíjaniu medziľudských vzťahov, ktoré sú prvým predpokladom harmonického občianskeho spolunažívania v mestách a obciach. 
 
(PRAVDA, 5. júna 2018)