PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
urobte si "vlastný" rozpočet (JOJ),
od kvality komunikácie závisí kvalita kandidátov (TA3),
strategický majetok obcí (PRAVDA),
zmeny v obecnom zriadení a komunálna reforma (SRo).







Keď sú slovenské mestečká šikovné

Mestá a obce sú v podstate miništátmi so svojimi hranicami, problémami, úspechmi, ale aj s túžbou zabezpečovať rozvoj na svojom území. Prax ukazuje, že popri ich problémoch s neustálym hľadaním kompromisu medzi príjmami, výdavkami, potrebami a očakávaniami sa v nich udomácňuje podnikateľský prístup. Prestávajú čakať na investorov a začínajú sa na nich meniť. To všetko v rámci tzv. sociálneho biznisu.
 

Na prvý pohľad ide o nespojiteľné, priam až diametrálne odlišné slová, ktoré prinášajú silnú myšlienku. Tou je podnikanie, v ktorom finančný zisk je dôležitý, ale nie prioritný. Ak sa pozrieme na niekoľko príkladov z malých obcí, zistíme, že ich úspech môže byť inšpiráciou pre ostatné obce a dokonca pre mestá. Možno sa pritom spoľahli samy na seba, možno iba správne identifikovali vlastný potenciál. V každom prípade naformulovali riešenia, ktoré sú užitočné z hľadiska verejných služieb, lokálnej zamestnanosti a formovania samospráv ako dynamických komunít.
 
Raslavice aj iné 
Medzi Bardejovom a Prešovom dokázali v obci Raslavice vytvoriť 80 pracovných miest, ktoré pôsobia v stavebníctve, ľudia sa tiež venujú pestovateľským prácam a zároveň pracujú na separácii komunálnych odpadov. Za pozornosť stoja napríklad dve obce pri Humennom. V Kochanovciach prevádzkujú pre 6 obcí káblovú televíziu, nakoľko ich obyvatelia mali dlhodobo problémy s kvalitou televízneho signálu. V Jasenove zamestnávajú desiatky obyvateľov v stavebníctve, napríklad na výrobu dlažby, ale aj výstavbu verejných budov. A po týchto skúsenostiach sa začínajú orientovať na pestovateľské práce. Ak ešte na chvíľu zostaneme na východe Slovenska, za pozornosť stojí príležitosť pre najmenší okres a to Medzilaborce, ktorý popri meste tvorí 22 obcí. Každá z nich doposiaľ obstaráva elektrinu na prevádzku verejného osvetlenia samostatne a na servis stĺpov povolávajú rôzne firmy. Pri ich spojení treba vidieť výhodu v nižšej cene za elektrinu na všetkých 2 000 stĺpov v celom okrese a keď pôjdu ďalej, nič im nebráni v zriadení vlastnej firmy spravujúcej verejné osvetlenie, ktoré by zároveň pripravilo územie na ďalšiu pridanú hodnotu. Napríklad na komplexnú správu kamerového systému, využitie fotovoltaiky a samozrejme podporu lokálnej zamestnanosti. Samozrejme, za využitia jestvujúcich legislatívnych parametrov upravujúcich medziobecnú spoluprácu a s oporou upravenou v širokých možnostiach zákona o verejnom obstarávaní. 

Akčné samosprávy
Dnes máme možnosť hovoriť o príkladoch dobrej praxe, ktoré sa osvedčili a aj o tých, ktoré majú všetky predpoklady na to, aby boli úspešné.
Nemusíme sa pritom orientovať výlučne na tieto, v podstate investičné zámery, ale aj na iné jedinečné riešenia, ktoré sa v samosprávach udomácňujú.
Ako tomu je v prípade miest, ktoré umožnili neplatičom poplatku za komunálny odpad, aby si svoj dlh odpracovali a tak v rámci svojich možností keď im peňaženka nedovolila uhradiť zákonný poplatok dali samospráve svoje ruky. Úspešné riešenia ale netreba chápať ako PR, ktoré je pre niekoho dôležité a iný sa mu bráni. Treba ich vnímať ako návody a skúsenosti, o ktoré sa treba podeliť.  Napokon aj to môže byť tlak, aby obyvatelia porovnávali inovatívne prístupy s domácou situáciu a tak vytvárali dopyt po nových opatreniach pre podobné problémy. 
V autentickom prostredí vznikajú najlepšie riešenia, ktoré nepotrebovali akčné plány, ale akčné samosprávy. Niet pochýb, že pri výraznejšej podpore tohto úsilia by sme mohli zoznam príkladov dobrej praxe neustále rozširovať.

(SME, 3. októbra 2017)