PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Komunál v Európe dostáva výraznú pomoc

Ak dokážeme podporiť výrazné investície do verejných služieb, Slovensko sa odrazí od dna.

Združenia miest a obcí v krajinách Európskej únie vstúpili do vážnych rokovaní s centrálnymi vládami. COVID-19 ukázal ich akcieschopnosť vo chvíľach, kedy sa centrálne vlády hľadali. Samosprávy nestrácali čas, ale proaktívne podporovali preventívne opatrenia a postupne rozširovali verejné služby. Teraz však nastáva chvíľa, kedy je nevyhnutné hovoriť o finančnej pomoci.
 
Pomoc v krajinách EÚ
Združenie estónskych miest a vidieckych obcí úzko spolupracuje s rezortmi financií, sociálnych vecí aj hospodárstva a komunikácií. Predložili niekoľko návrhov na podporu zo strany štátu, ktorá v doplnkovom rozpočte predstavuje pridelenie sumy 130 mil. eur na udržanie úrovne služieb miestnej samosprávy v súčasnom a následne v pokrízovom období.
Poľské združenie samospráv žiada od vlády podporu pre komunálne podniky a organizačné jednotky zriadené samosprávou formou podporných mechanizmov s cieľom eliminovať negatívne ekonomické dopady na komunál. Okrem iného tiež presadzujú kompenzácie za ušlé príjmy komunálnych podnikov, čo je ešte stále na Slovensku nastavené mimoriadne diskriminačne, keďže komunálne podniky sú vykazované ako subjekty verejnej správy, hoci ide o klasické obchodné spoločnosti, ktoré majú rovnaké práva a povinnosti ako ktorýkoľvek iná malá či stredná firma. Tie však majú nárok na finančnú kompenzáciu.
V Českej republike Svaz měst a obcí intenzívne atakuje vládu, aby s najreprezentatívnejšou organizáciou samospráv vstúpila do rokovaní práve kvôli finančným kompenzáciám. A to napriek tomu, že ich prvá výzva bola sprevádzaná ignoráciou a nezáujmom exekutívy. Predseda tohto združenia miest a obcí František Lukl dokonca vláde adresoval veľmi jasné posolstvo: „K tomuto kroku nie som hnaný iba vlastným presvedčením, ale volám o pomoc z radov našich členov – miest a obcí a spoločnými obavami o budúcnosť.“ V podobnom duchu bol vyslaný aj signál v susednom Rakúsku, kde najväčšie združenie samospráv pri presadzovaní požiadaviek voči vláde poukazuje na to, že miestne dane, najdôležitejšie príjmy klesli, a komunál očakáva nemalé straty. Predseda združenia a primátor Viedne Michael Ludwing v tejto súvislosti uviedol: „Ľudia veria samospráve a oprávnene očakávajú, že sa zachová vysoká úroveň verejných služieb.“ Na základe týchto faktov je potrebné presadzovať rovnaké požiadavky na Slovensku. Niektoré témy už boli otvorené, ďalšie čakajú rokovania.
 
Začnime verejnými službami
Je jasné, že verejné služby nie sú grátis. Hoci viaceré z nich ľudia neplatia napriamo, predstavujú výrazný objem výdavkov v rozpočtoch. Až 90 % samospráv má zapnuté verejné osvetlenie celú noc. Lebo je to prevencia ochrany zdravia, majetku, znižovania kriminality. Čistenie verejných plôch, kosenie zelene, správa ihrísk, mestských budov, prevádzka cintorínov sú platené z rozpočtov. Na ďalšiu časť verejných služieb, ako je zber, zvoz a likvidácia komunálnych odpadov prispievame komunálnym poplatkom a tiež z mestského rozpočtu. Podobné je to v mestách, ktoré majú dopravné podniky a zabezpečujú verejnú hromadnú dopravu. Tam si napriamo platíme cestovný lístok, ale komunál na to z rozpočtu výrazne prispieva. Okrem toho všetkého treba uviesť, že štát je v rámci preneseného výkonu štátnej správy obrovský neplatiť. Samosprávy tak napríklad ročne dofinancovávajú štátne kompetencie v školstve čiastkou na úrovni 9 mil. eur. V zozname verejných služieb by sme mohli pokračovať ďalej. Napríklad tým, že 52 % malých obcí na Slovensku nemá prístup do predajne potravín hoci aj ľudia na vidieku potrebujú jesť. A práve v tomto období distribúciu potravín v dotknutých dedinách vo výraznej miere zabezpečuje komunál. Či už priamo, alebo v partnerstve s miestnymi podnikateľmi či dobrovoľníkmi.
 
Výrazné verejné investície  
Slovensko má na dosah miliardu eur v rámci eurofondov na boj s COVID-19. V žiadnom prípade by tieto peniaze nemali suplovať sociálnu politiku. Je potrebné v nich vidieť nástroj na významné verejné investície, vďaka ktorým sa pomôže napríklad stavebnému priemyslu, na prijateľnej úrovni sa udrží zamestnanosť a zároveň tieto projekty prinesú ďalšiu pridanú hodnotu.
V roku 2020 máme 38 % samospráv napojených na verejnú kanalizáciu. Tisíce detí nemožno kvôli chýbajúcim kapacitám umiestniť v materských a základných školách. Za 10 rokov sa zvýšil počet penzistov zo 400 000 na viac ako 1, 2 milióna. Opatrovateľky zo zahraničia sa medzičasom vrátili domov – na Slovensko. Zainvestovať do kapacít domovov sociálnych služieb znamená vytvoriť pracovné miesta pre tých, čo rovnakú verejnú službu musia robiť v zahraničí. Ak k tomuto pripočítame zúfalo málo nájomných bytov, potom v riešení dostupného bývania musíme vidieť ďalšiu investičnú príležitosť. Ak dokážeme podporiť výrazné investície do verejných služieb, Slovensko sa odrazí od dna. Dokonca mnohé verejné služby dostanú nový rozmer, kvalitu aj rozsah.
Komunál v krajinách Európskej únie dostáva konkrétnu pomoc, lebo rozumné vlády si uvedomujú jeho potenciál. Ak sa pomôže naším samosprávam, odstránime blížiacu sa hrozbu, v ktorej by sme mali vidieť aj kolaps mnohých verejných služieb. Témou dňa preto nemôže byť skloňovanie centralizácie, ktorú okolité vlády ani nenaznačujú, ale jedine podpora samosprávy, ktorá dáva silu komunitám prežiť neľahké obdobie s nejasnou budúcnosťou.

(SME.sk, 30. apríla 2020)