PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
počet záujemcov o funkcie v komunálne klesá (SME),
férovka kandidátov (PRAVDA),
volebnej účasti opäť pomôže vidiek (PRAVDA),
so susedmi sa oplatí porovnávať (PRAVDA),
sú naše mestá SMART (TA3).





Komunálna politika nepriťahuje ako kedysi

Komunálna politika nepriťahuje tak ako kedysi.
Pred štyrmi rokmi malo záujem pôsobiť v myjavskom mestskom zastupiteľstve 54 kandidátov. Teraz ich o 19 mandátov usiluje 25. Kým v roku 2010 sa v Šali uchádzalo o členstvo v mestskom parlamente 87 kandidátov, teraz sa ich o dôveru voličov uchádza 53. Do zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy v minulosti viedlo kampaň až 308 kandidátov. Momentálne sa o 45 mandátov uchádza 284 ľudí. Pred štyrmi rokmi malo o poslanecký mandát v Trenčíne záujem 145 kandidátov, teraz je ich 99.
 
Kde sú kandidáti? 
Ak si odmyslíme niekoľko obecných zastupiteľstiev, kde nekandiduje nikto, prípadne do poslaneckých lavíc chce zasadnúť menej ľudí, ako je v nich mandátov, za pozornosť stoja aj obce s jedným kandidátom o funkciu starostu. Napríklad v okrese Banská Bystrica budú komunálne voľby o potvrdení súčasného starostu v 18 obciach. V okrese Banská Štiavnica budú voľby v siedmich obciach voľby o jednom, súčasnom starostovi. Podobná situácia nastala v siedmich obciach Zvolenského okresu. V okrese Partizánske kandidujú v štyroch obciach súčasní starostovia bez konkurentov. Voľby s jedným kandidátom na richtára sú demokratické a zrejme aj dokazujú, že jeho výsledky sprevádza všeobecná spokojnosť, a preto ani niet dôvodu na formulovanie volebnej alternatívy. Pravda však tiež je, že pokles záujmu o pôsobenie v zastupiteľstvách treba vnímať v širších súvislostiach. V komunále sa postupne udomácňuje štýl antikampaní, ktorý sa dlhodobo praktizuje vo vysokej politike. Osobné útoky, ohováranie, spochybňovanie dosiahnutých výsledkov a nezáujem hazardovať s dobrou povesťou sú zrejme kľúčovými dôvodmi nekandidovania.
 
U susedov to vyriešili 
Nejeden úspešný človek, ktorý by bol prínosom pre správu miestnych záležitostí, nemá záujem riskovať súkromný život a profesijné výsledky. Nechce byť terčom možno pre menej úspešných, ale určite viac agresívnych súperov či ľudí, ktorým nikto nikdy nevyhovie. Víkendové komunálne voľby v Českej republike sprevádzali tri pomerne zaujímavé prípady, ktoré odkrývajú realitu a celkovú spoločenskú atmosféru. Každý je iný, všetky však reagujú na to, čo zažívame na Slovensku. V obci Kbelnice sa v roku 2014 uchádzalo o členstvo v sedemmiestnom zastupiteľstve deväť uchádzačov. Voliči si pri 67-percentnej volebnej účasti vybrali poslanecký zbor a ten následne vo funkcii potvrdil dlhoročnú starostku. Napriek tomu, že malá obec postupne zvýšila počet obyvateľov o šesťdesiat, a teda je zrejme atraktívna pre život, jej vedenie sa rozhodlo, že nebude kandidovať a nechajú voľný priestor miestnym kritikom. Výsledok? Vo volebnú sobotu nikto nekandidoval. Aktívni boli znechutení a kritici neprebrali zodpovednosť. V obci Hradište sa o sedem miest v zastupiteľstve uchádzal rovnaký počet kandidátov. Práve spokojnosť obyvateľov s prácou dokázala motivovať voličov, ktorých napriek žiadnej volebnej konkurencii prišlo k urnám takmer 60 percent.
 
Rozvaha je viac
V Strakoniciach, ktoré v priebehu volebného obdobia okrem iného zaviedli bezplatnú verejnú hromadnú dopravu, zvíťazila volebná iniciatíva súčasného starostu, ktorá obsadila 16 z 21 mandátov v zastupiteľstve. Novinári aj obyvatelia paradoxne hodnotia tento výsledok ako dôkaz spoločenskej harmónie a neútočenia na rivalov, a nie ako výsledok bezplatného cestovania. Miestna územná samospráva v nedávnom prieskume obsadila tretiu priečku dôveryhodnosti spomedzi všetkých relevantných inštitúcií v krajine. Ľudia tomuto systému rozumejú a veria mu. Napriek tomu agresívne kampane, cielená polarizácia a ohováranie namiesto vďaky bránia časti ľudí prebrať na plecia zodpovednosť za rozvoj miest a obcí. Preto by sme pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami nemali zabúdať na to, že v komunále potrebujeme rozvážnych, a nie drsných. Lebo rozvaha je viac a nedá sa nahradiť.

(SME, 10. októbra 2018)