PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Milan Ftáčnik: Komunálna a regionálna politika sú omnoho konkrétnejšie

 Bol poslancom Slovenskej národnej rady. V prvej Dzurindovej vláde riadil ministerstvo školstva, už druhé volebné obdobie je poslancom bratislavskej župy, od roku 2006 si ho poslanci vybrali za starostu Petržalky. Napriek pôsobeniu na rôznych priečkach politiky neprerušil kontakty s akademickou pôdou, kde po skončení vysokej školy začínal ako asistent, neskôr sa stal docentom. Milan Ftáčnik.

Do politiky ste vstupovali z vysokoškolského prostredia. Zrejme preto ste sa aj v praktickej politike venovali hlavne problematike školstva. Akou cestou sa podľa Vás uberá slovenské školstvo?

Milan Ftáčnik: Všeobecný pocit je taký, že školstvo upadá. Tým, aké podmienky mu nastavuje spoločnosť a tu nemám na mysli len nízke ohodnotenie práce učiteľa, to je problém aj v mnohých iných krajinách. Mám na mysli najmä spôsob, akým školstvo financujeme. Jednak na túto oblasť života spoločnosti vynakladáme jeden z najnižších podielov z HDP v Európskej únii, ale aj postup pri delení prostriedkov je kvantitatívny a nezohľadňuje kvalitu vzdelávania. Dnes dostávajú základné a stredné školy peniaze podľa počtu žiakov, preto aj gymnáziá ako výberové školy často berú každého, kto sa prihlási. A nikoho nevyhodia, lebo by prišli o peniaze. Prvý zákon o financovaní školstva bol urobený tak, že normatív sa určoval na triedu, veď učiteľ v nej musí byť, či má 20 alebo 30 žiakov. Potom sa to zmenilo, ale nebolo to domyslené.

V podobnej situácii sú aj vysoké školy, kde sme dobiehali kvantitatívne zaostávanie za počtom študentov v západoeurópskych krajinách, takže to bolo opodstatnené. Ale teraz treba položiť dôraz na kvalitu. To sa už čiastočne urobilo, keď sa stále vo väčšej miere zohľadňuje výkon vysokej školy vo vedeckej oblasti, nielen počet študentov. Ak sa hovorí, že naše školstvo potrebuje reformu, tak vysoké školy sú v nej ďalej, tam bol reformný zákon prijatý v roku 2002, pre základné a stredné školy v roku 2008. Ale reforma je zatiaľ vedená viac formálne, treba povedať, čo sa chce v najbližších štyroch rokoch dosiahnuť. A potom na základe merateľných ukazovateľov posudzovať, čo sa z toho podarilo.


V čase, kedy ste boli ministrom školstva bola na Slovensku realizovaná doposiaľ najväčšia reforma verejnej správy. Čo to znamenalo pre vzdelávacie inštitúcie?

Milan Ftáčnik: Pomerne zásadnú zmenu, pretože zriaďovateľská pôsobnosť voči materským, základným a stredným školám bola zo štátu presunutá na samosprávu, ktorá zároveň získala všetok majetok škôl. Mestá a obce dostali zodpovednosť za materské a základné školy a vyššie územné celky za stredné. Výrazne sa urýchlila racionalizácie siete škôl, pretože bolo stále menej detí, pribúdalo neštátnych škôl a počet štátnych škôl zostávala takmer na tej istej úrovni. S tým si samospráva dokázala poradiť lepšie ako štát, aj keď sa rušili alebo zlučovali aj školy, ktoré budú v regióne dlhodobo potrebné. Ale systém riadenia školstva sa touto reformou skomplikoval, pretože úlohou samosprávy nie je určovať čo a ako sa má učiť, aj keď si to niekedy starosta či primátor myslí. Túto úlohu má plniť štát so svojimi odbornými inštitúciami a samozrejme škola so svojim pedagogickým kolektívom, ale zatiaľ to ako celok nehrá dokopy.


Ako poslanec VÚC i starosta máte na mnohé problémy inú optiku ako vrcholoví politici aj občania. Čo Vám dáva pôsobenie v lokálnej a regionálnej samospráve?

Milan Ftáčnik: Komunálna aj regionálna politika sú omnoho konkrétnejšie ako tzv. veľká politika. Tam robí minister strategické rozhodnutia, pripravuje zákony, ktoré ovplyvnia realitu často až potom, keď on už nie je vo funkcii. V malej politike vidíte výsledok omnoho skôr, zrekonštruujete detské ihrisko, opravíte chodník, vymeníte okná na škole, to všetko môže hneď slúžiť ľuďom. Aj vzťah s nimi je omnoho bližší. Ak má občan problém, s ktorým si nevie poradiť, prvý na koho sa obráti, je starosta. Ak mu nedokážem pomôcť, nasmerujem ho tam, kde takú kompetenciu majú. Aj spätná väzba je veľmi bezprostredná. Ak sú ľudia nespokojní, napíšu Vám mail alebo list a priamo Vám to dajú najavo. Ak sa veci podaria, poďakujú sa a to je pre nás tá najväčšia odmena.


Z odstupom času máte ideálnu príležitosť bilancovať vzťahy medzi politikou a samosprávou. V čom vidíte najväčšie príležitosti a chyby, ktorých sa vo vzájomnej komunikácii dopúšťajú jedni a druhí politici?

Milan Ftáčnik: Za veľké pozitívum považujem organizáciu, ktorá zastupuje samosprávu vo veľkej politike a ktorá si získala široké spoločenské uznanie za svoju prácu, a tou je Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré nedávno oslávilo 20 rokov od svojho založenia. Je dôležité, že sa stalo povinným pripomienkovacím miestom v rámci legislatívneho procesu. Je dôležité, že ju vláda berie ako svojho partnera bez ohľadu na to, aké politické strany v nej pôsobia.

ZMOS zohral veľmi dôležitú úlohu v čase reformy verejnej správy a pri fiškálnej decentralizácii, ktorá dala potrebnú finančnú nezávislosť samospráve. Tam sa podarilo nájsť vhodnú mieru predstavy zhora, z vlády a predstavy zdola, zo samosprávy. Menej sa to podarilo napr. pri príprave nového stavebného zákona, kde obce a mestá reagovali na návrh vlády znížiť počet stavebných úradov. ZMOS presadzoval správny princíp, aby stavebným úradom zostala každá obec a mesto a súčasne súhlasil, aby sa vytvorili spoločné stavebné úrady, ktoré by zabezpečili vyššiu kvalitu a odbornosť rozhodnutí aj v prípade malých obcí. Ale keď sa začlenenie obcí a miest pod jednotlivé spoločné úradovne nechalo len na iniciatívu zdola, bez toho, aby bola usmernená zhora nejakými princípmi ako je počet obyvateľov, počet rozhodnutí apod., tak výsledkom bolo niečo, čo by asi nebolo krokom vpred. Z tohto pohľadu je skôr dobre, že návrh nového stavebného zákona bol stiahnutý a bude sa pripravovať znovu.


Spravujete najväčšiu mestskú časť na Slovensku. Pri počte obyvateľov ide v podstate o tretiu najväčšiu lokálnu samosprávu. Ako pozývate ľudí k jej aktívnej správe?

Milan Ftáčnik: Vo vzťahu k ľuďom je pre mňa dôležitý princíp tzv. otvorenej samosprávy. Veľmi silne sa o ňu snažíme posledné štyri roky v Petržalke, kde nie je možné, aby sme sa všetci poznali. Otvorená je taká samospráva, ktorá zverejňuje informácie aj nad rámec zákona, napr. faktúry a zmluvy, otvorená je taká samospráva, ktorá diskutuje s občanmi na verejných zhromaždeniach, najčastejšie k plánovanej výstavbe, ktorá organizuje verejné diskusie, napr. aj cez internet alebo miestne noviny, ktorá má pravidelne otvorené dvere pre obyvateľov, aby sa mohli porozprávať so svojim starostom. A ak neprídu za mnou, idem ja za nimi, lebo chcem počuť ich názor. Vytvorili sme Radu petržalských seniorov ako poradný orgán starostu, kde diskutujeme, ako môže samospráva pomôcť aktívnemu životu v seniorskom veku. Organizujem stretnutia s mladými ľuďmi zo základných aj stredných škôl, aj s organizáciami, ktoré pracujú s mladými. Výsledkom je koncepcia práce s mládežou v našej mestskej časti, ktorá vznikala aj za ich účasti. Nemáme na všetko recept, ale skúšame a hľadáme, ako počúvať ľudí, ako ich vtiahnuť do procesu rozhodovania a ako im dať na to všetko dostatok informácií.


Občania musia byť k demokracii vychovávaní. Ako pristupuje vaša samospráva k výchove a vzdelávaniu v školských a predškolských zariadeniach?

Milan Ftáčnik: V každej základnej škole pôsobí žiacky parlament. Aj predstaviteľov žiackych parlamentov sme pozývali na diskusie s mladými, aby nám povedali, čo mladí ľudia podľa nich potrebujú. Majú veľmi silný zmysel pre životné prostredie, čistotu na verejných priestranstvách, ale aj ďalšie problémy, ako je doprava či chýbajúce športoviská. V rámci týždňa samosprávy, ktorý organizuje európske združenie samospráv, sme organizovali na školách diskusie s komunálnymi politikmi. Boli by ste prekvapení, aké mali konkrétne otázky. Snažíme sa v deťoch posilňovať aj miestne tradície, aby boli hrdí na mestskú časť a mesto, v ktorom vyrastajú.


Samospráva v tomto roku oslavuje 20 rokov od svojho znovuobnovenia. Prešla neľahkou cestou a úspešne pokračuje v písaní svojho príbehu. Čo je podľa Vás potrebné zmeniť pre jej posilnenie, či rozšírenie?

Milan Ftáčnik: V rámci reformy verejnej správy získala samospráva mnoho kompetencií. V rámci fiškálnej decentralizácie zase finančnú stabilitu a základ dlhodobejšieho rozvoja, vzhľadom na to, že príjmy samospráv rok za rokom rástli. Nemyslím si, že jej treba presúvať nové a nové kompetencie. Treba vyhodnotiť skúsenosti z posledných dvoch rokov, keď vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu príjmy samosprávam klesajú. Dá sa to riešiť krátkodobou výpomocou štátu, ktorý poskytol v minulom aj v tomto roku samosprávam mimoriadnu dotáciu, ale chce to aj hlbšie sa zamyslieť nad tým, aký je udržateľný model samosprávy na Slovensku. V tejto súvislosti som rád, že jubilejný 20. snem ZMOS schválil ako prioritu, že bude nutné v najbližších štyroch rokoch podieľať sa na uplatňovaní Koncepcie modernizácie miestnej územnej samosprávy, ktorú schválila v januári 2010 vláda, s dôrazom na ekonomizáciu činností a výkon kompetencií orientovaný na občana. A takisto pripraviť návrh na vytvorenie spoločných úradovní za účelom kvalitnejšieho výkonu prenesených kompetencií a neskôr aj originálnych kompetencií so zachovaním princípu, že správny orgán je obec.


Čo by mali starostovia a primátori robiť na to, aby sa modernizácia a informatizácia zmenili z fráz na skutky?

Milan Ftáčnik: Áno, tieto ciele sú zapísané vo vládnom dokumente, ale nedajú sa dosiahnuť len zhora. Je nutné, aby sa začal intenzívny dialóg s novou vládou, ako tieto ciele naplniť v praxi. Myslím, že v oblasti informatizácie, ktorá je podporená európskymi fondami určenými na informačnú spoločnosť, sme už urobili prvé kroky, výzvou pre krajské mestá, nasledovať bude ďalšia výzva pre ostatné mestá a takisto výzva na spoločný projekt ZMOS a Ministerstva financií SR pod názvom D-COM, čo je informačné zabezpečenie pre malé obce, ktoré si nebudú vytvárať vlastné riešenia. Postup v modernizácii vidím ako nevyhnutný, pripravenosť samosprávy naznačili výstupy z 20. snemu ZMOS. Verím, že nájdeme spoločnú reč medzi sebou aj s vládou.


(Obecné noviny, č. 29/2010)