PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
počet záujemcov o funkcie v komunálne klesá (SME),
férovka kandidátov (PRAVDA),
volebnej účasti opäť pomôže vidiek (PRAVDA),
so susedmi sa oplatí porovnávať (PRAVDA),
sú naše mestá SMART (TA3).





Nežné komunálne podfuky

Kandidáti vymýšľajú skratky a obchádzky.

Rovnosť šancí je jedným z predpokladov slobodnej volebnej súťaže. Iba rešpektovanie pravidiel a rovnaká štartovacia čiara dokážu generovať skutočných víťazov. Čo však s tými, ktorí sa v komunálnych voľbách uchádzajú o richtársku stoličku aj o miesto v poslaneckej lavici? Zákon o obecnom zriadení neumožňuje spájanie mandátu starostu a obecným poslancom. Dokonca to súvisí s nezlučiteľnosťou funkcií, ktorej porušenie znamená následnú stratu mandátu. Napriek tomu to neraz kandidátom nebráni v snahe za volenou funkciou v samospráve. Hlavné je, byť na tom lepšie v porovnaní s ostatnými súpermi. A každý priestor na zviditeľnenie v predvolebnej kampani je dobrý. Veď až po voľbách sa ukáže, do akej miery to pomohlo očakávanému cieľu.

Dvojjediní kandidáti

Po voľbách možno očakávať, že dvojjediní kandidáti v prípade volebného neúspechu nemajú dilemu, pre ktorý mandát sa rozhodnúť. V prípade zvolenia do jednej z funkcií za nich rozhodli voliči a ak budú úspešní na kandidačnej listine poslancov aj starostov súčasne, zrejme sa rozhodnú pre mandát starostu. Pravda však je, že dvojkandidatúrou si v porovnaní so súpermi uchádzajúcimi sa výlučne o mandát poslanca vydobyli výhodnejšiu štartovaciu pozíciu. Venuje sa im väčšia pozornosť, čím s ú viditeľnejší medzi ostatnými poslaneckými kandidátmi. Teda tými, s ktorými súperia v rovnaký deň, o rovnakú dôveru, ale na inom ihrisku. Splniť zákonom predpísané povinnosti znamená možnosť uchádzať sa o mandát spolu s ostatnými kandidátmi. Lenže nie každý kandidát na poslanca sa automaticky uchádza aj o funkciu starostu. A predsa sa kandidátom na starostov či primátorov vytvára väčší priestor na prezentáciu. V obciach i mestách sa organizujú verejné diskusie, väčším samosprávam je venovaný aj výraznejší priestor v médiách. Dvojkandidáti tak získavajú informačnú a mediálnu výhodu v porovnaní s ostatnými „skromnejšími“ súpermi, ktorým ide prioritne o poslanecký mandát.

Dvojaký meter

Tento postoj dvojkandidátov nie je nelegálny ani protiústavný. Splnili všetky náležitosti, a preto im nikto nemôže brániť v kandidatúre. Lenže nie je férový vzhľadom na inú štartovaciu pozíciu, ktorú získali uchádzaním sa o dve méty v tom istom zápase, na rovnakom ihrisku a vo výhode voči časti ostatných hráčov. Za nekalú konkurenciu môžeme považovať aj tých kandidátov na poslancov, ktorí sa uchádzajú o dôveru voličov vo volebnom obvode, v ktorom nebývajú. Ťažko povedať, či je dôvodom, že sa obávajú vlastných susedov, alebo si od kandidatúry sľubujú oslabenie tých, čo v danom obvode žijú. Z hľadiska volebnej legislatívy je to v poriadku, ale je to neštandardné. Napokon, záleží len na voličoch, či a do akej miery na to budú pri rozhodovaní prihliadať. A pred každými komunálnymi voľbami je iba vecou kandidátov, koľkí z nich sa rozhodnú zvýšiť svoje volebné šance tým, že pôjdu na dve kandidačné listiny a koľkí sa budú ponúkať tam, kde nebývajú. Už po 11. septembri budeme poznať mená kandidátov na poslancov aj richtárov pre novembrové komunálne voľby. Vtedy zistíme, ktorí z nich sa rozhodli využiť jeden súboj na to, aby zvíťazili v tom ďalšom. A tiež nám bude jasné, kto sa ponúka do služieb tam, kde nebýva. Napriek tomu, že postup, ktorý si zvolili, je v súlade so zákonom, to automaticky neznamená, že legislatíva je dokonalá. Veď súťaž, v ktorej existuje dvojaký meter, síce generuje víťazov, ale nie je férová. Už o niekoľko dní budeme svedkami nežných podfukov, ktoré keď nezvládneme, potom budeme za samozrejmé považovať aj to, čo je neštandardné. 

(SME, 3. septembra 2018)