PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
keď sú slovenské mestečká šikovné (SME),
prihraničné nákupy nestačia (PRAVDA),
po vzore zdieľanej ekonomiky očakávajme zdieľanú samosprávu (JOJ),
šancou pre malé obce môžu byť mikroregióny (TASR).







nositelia múdrosti po ktorej treba siahnuť

knižnice sú dnes informačnými tepnami, ktoré odrážajú individuálnu kvalitu ako aj rozsah poskytovaných služieb. Netreba ich vnímať ako kontaktné body zriadené za účelom výpožičiek, alebo čitárni. Stále viac sa orientujú na to, aby poskytovali aj iné služby, boli miestami na organizovanie podujatí, umožňujú prístup k internetu a mnohé sa snažia formovať ako miesta atraktívne pre celé rodiny. Súčasný stav a očakávané trendy napovedajú, že ak knižnice chcú plniť požiadavky modernej doby, musia pružne reagovať.
 
knižníc je menej, aktivít viac
podľa údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z roku 2014 „knižničný systém slovenskej republiky tvoril 3 902 verejných, vedeckých, akademických, školských a špeciálnych knižníc, ktoré širokej verejnosti v roku 2013 poskytli viac ako 23,6 miliónov výpožičiek knižničných dokumentov pre viac ako 1,06 milióna používateľov; zrealizovali viac ako 67 700 vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí, pričom ich ročná návštevnosť dosiahla skoro 10 miliónov návštevníkov.“  
rezort kultúry v návrhu stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2015 – 2020, ktorý schválila vláda tiež konštatuje: „Významný nárast počtu vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré knižnice realizujú pre verejnosť (skoro 43-tisíc v roku 2007 na viac než 67-tisíc v roku 2013) súviselo s nevyhnutnou transformáciou knižníc na komunitné centrá, ktoré ponúkajú priestor pre voľnočasové a vzdelávacie aktivity, spoločenské podujatia,  kultúru a kreativitu.“ To znamená, že knižnice musia reagovať na nový trend, v ktorom získavajú svoju univerzálnosť. Akýsi širší záber, ktorým sa stanú miestami  s rôznymi dôvodmi na návštevu a inšpiratívne trávenie času. Za pozornosť preto stojí fakt, že počet knižníc za ostatné roky klesol takmer o 48 %,, čo znamená, že z 7 485 knižníc v roku 2007 bolo v roku 2013 celkovo 3 902 knižníc. „Tento pokles je na jednej strane spôsobený konsolidáciou siete školských knižníc (v roku 2010 došlo k zlučovaniu žiackych a učiteľských knižníc vrátane kabinetných), čo prispelo síce k  redukcii ich počtu, ale aj k ich výraznému oživeniu a rozvoju, na druhej strane stagnáciou a rušením verejných knižníc a ich pobočiek, ako aj niektorých špeciálnych knižníc,“ uvádza sa v dokumente ministerstva kultúry pričom materiál ďalej konštatuje: „S uvedenými trendmi úzko súvisí fakt, že v minulosti bola najmä sieť tzv. verejných ľudových knižníc budovaná veľkoryso a s ohľadom na meniace sa priority podpory územných samospráv sa radikálne zmenil aj objem finančných prostriedkov, ktoré knižnice na svoju činnosť získavajú od svojich zriaďovateľov – napríklad v oblasti aktívnej akvizície knižničných jednotiek sa objem finančných prostriedkov, ktoré použili knižnice na obnovu a rozvoj svojich knižničných fondov v období rokov 2007 až 2013 – znížil z 6,89 milióna eur na 5,24 milióna eur. táto skutočnosť má priamy vplyv na kvalitu knižnično-informačných služieb, čiastočne vysvetľuje pokles počtu výpožičiek (z 28 miliónov v roku 2007 na necelých 24 miliónov v roku 2013) a s ním súvisiaci pokles počtu aktívnych používateľov (pokles z 1,24 milióna v roku 2007 na 1,06 milióna v roku 2013).“  
 
atraktívne kultúrne zariadenie
pravdou je, že stav knižníc je aj výsledkom transformácie kultúrnych zariadení v procese reformy verejnej správy. Zmeny v zriaďovateľskej pôsobnosti a racionalizácia ich siete sa tiež podpísali pod súčasný stav. V ňom netreba opisovať to, aká je situácia v konkrétnom meste, alebo obci, prípadne v ich školách, pretože odlišnosti sú v samospráve bežné. Sú mestá, ktorá nemajú vlastné knižnice, pretože na ich území sú prevádzkované samosprávnym krajom, univerzitou, alebo dokonca aj farnosťou. Máme však aj príklady, kde to doslova ťahá samospráva. Napríklad mestská časť Bratislava Petržalka prevádzkuje na svojom území 11 pobočiek svojej knižnice. napriek tomu, že v Bratislave pôsobia knižnice rôznych zriaďovateľov. V poradí 11 pobočka petržalskej knižnice pôsobí na Klinike pre deti a dorast A. Getlíka na Antolskej ulici. Ide o tzv. samoobslužnú knižnicu, ktorá hospitalizovaným deťom ponúka pomerne širokú paletu kníh. Takéto knižnice, alebo knižnice rodinného typu s ďalšími sprievodnými službami dokážu vytvárať model atraktívnych a otvorených kultúrnych zariadení pre rôzne vekové kategórie.
             
aktuálna situácia v školských knižniciach
postavenie školských knižníc je preto potrebné vnímať z hľadiska trendov. Je zrejmé, že na Slovensku pôsobia knižnice, ktoré nie sú priamo na školách, ale sú na území miest a ich knižničný fond sa neustále rozrastá aj o knihy atraktívne pre žiakov základných škôl. Práve s nimi veľmi úzko spolupracujú základné školy pôsobiace na území danej samosprávy.  Na margo ich postavenia vo vzťahu k prevádzke školských knižníc riaditeľ sekcie rezortných činností Združenia miest a obcí Slovenska Zdenko krajčír zdôrazňuje: „Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR schválilo štátne vzdelávacie programy pre základné školy, ktorých súčasťou je aj povinné materiálno-technické vybavenie základných škôl. ŠVP pre primárne vzdelávanie (1.stupeň ZŠ) v tejto časti píše, že povinným materiálno-technickým a priestorovým vybavením je informačno-komunikačné centrum (knižnica, médiotéka, komputerizovaný študijnoinformačný systém, učebňa informatiky), obdobne je tomu aj pri ŠVP pre nižšie stredné vzdelanie (II.stupeň ZŠ).  Mestá a obce zriaďujú základné školy v rámci preneseného výkonu štátnej správy, tak v súlade s ustanovením § 6 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve by malo byť financovanie povinného materiálno-technického a priestorového vybavenia základných škôl (teda aj školských knižníc) hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu, ergo. normatív na žiaka by mal v sebe obsahovať aj sumu na zabezpečenie tejto úlohy. Ak mestá a obce investujú do budovania školských knižníc v základných školách, tak to robia nad rámec svojich povinností.“

knižnice musíme vnímať ako centrá celoživotného vzdelávania, ktoré návštevníci nikdy nebudú hodnotiť podľa zriaďovateľa, ale podľa kvality, služieb a spokojnosti. Sú nositeľmi múdrosti po ktorej treba siahnuť. 

(OBECNÉ NOVINY, č. 37. - 38. 2016)