PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Nové výzvy a staré ohrozenia

 Výsledky parlamentných volieb v Česku a na Slovensku predstavujú na prvý pohľad podobné závery. Vyplýva to zo spoločnej histórie, rovnakej transformácie z totalitnej formy vlády na demokratickú, ale aj z príbuzných spoločenských a straníckych problémov.

Víťazi hlasovania a očividne nestali víťazmi volieb. Česká strana sociálnodemokratická získala 22 percent hlasov, hoci jej prieskumy verejnej mienky dlhodobo prisudzovali vyše 30 percent. Smer - so­ciálna demokracia síce získal viac, ako avizovali posledné prieskumy, no ani 35-percentná podpora mu nestačila na zostavenie vlády. V oboch štátoch sa teda víťazné strany presúvajú do opozície.
Predzvesťou úspechu sociálnych demokratov v obidvoch republikách pritom boli regionálne voľby na jeseň 2009. V 14 samosprávnych krajoch v Česku zvíťazila ČSSD, na Slovensku zase získal Smer siedmich z ôsmich predsedov VÚC a výrazné zastúpenie v samosprávnych zastupiteľstvách (s výnimkou Bratislavy). Rovnako podľa regiónov zvíťazil aj v tohtoročných parlamentných voľbách.
Výsledky vlaňajších volieb pritom napovedali o koaličnom potenciáli a schopnosti participovať na správe vecí verejných so stranami, ktoré sa neskôr etablovali ako víťazné v rámci nových koaličných vlád.

Zvýšený záujem o voľby

Ďalším veľmi podobným znakom je pomerne vysoká volebná účasť, ktorú nepredpokladali ani prieskumné agentúry. Kým v Českej republike navštívilo volebné miestnosti 62,6 percenta voličov, na Slovensku to bolo 58,8, teda o 4,2 percenta viac ako pred štyrmi rokmi.
Takýto záujem ľudí o politiku napovedá, že úroveň historicky najnižšej účasti vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR – 58 percent v roku 2002 – sa na Slovensku po júnových voľbách považuje za príjemné prekvapenie, pretože občania to dopredu neavizovali. Doteraz najvyššia volebná účasť sa však v oboch štátoch zaznamenala v prvých demokratických voľbách po novembri 1989 (96,7 % v ČR,
95,3 % v SR). Nepochybne to súviselo s túžbou voličov konečne hlasovať slobodne.
Postupné znižovanie záujmu o využívanie jedného z najvýznamnejších politických práv súvisí so sklamaním občanov z politiky, s narastajúcim nezáujmom o správu vecí verejných, ale aj s určitou štandardizáciou pomerov, keď k volebným urnám pristupuje zhruba rovnaký počet voličov. Kým v Česku osciluje niečo nad 60 percent, na Slovensku sa k tomuto percentu len postupne približujeme. K zvýšeniu tohto percenta by možno prispel návrat k viacerým volebným obvodom, keď si voliči mohli vyberať spomedzi kandidátov v rámci hlavného mesta SR a troch bývalých krajov.
Po tohtoročných voľbách sa mimoparlamentnými stranami stali subjekty dlhodobo etablované v komunálnej a regionálnej samospráve i v Európskom parlamente. Menej ako 5 percent hlasov dosiahli v Česku Strana zelených a Kresťanská a demokratická únia - Česká strana ľudová a na Slovensku Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko a Strana maďarskej koalície. Naopak, prah „vysokej“ politiky prekročili nové subjekty: Veci verejné, TOP 09, Sloboda a solidarita a Most-Híd.

Krúžkovanie strany vydesilo

Prednostné krúžkovanie umožnilo vstúpiť do slovenského parlamentu štyrom kandidátom z iniciatívy Obyčajní ľudia na kandidátke SaS z posledných štyroch miest. Igora Matoviča, ktorý bol na 150. priečke kandidátnej listiny, krúžkovalo až 38 429 voličov (12,5 %), čím sa ocitol ako štvrtý v zozname zvolených za SaS. Ostatní traja získali 24- až 29-tisíc prednostných hlasov (5. až 7. miesto).
Medzi 14 zvolených kandidátov strany Most-Híd sa vďaka krúžkovaniu dostali aj štyria predstavitelia Občianskej konzervatívnej strany, hoci sa počítalo iba s jedným.
V jednom zo 14 českých volebných obvodov sa z 11. miesta prekrúžkoval juhomoravský hajtman Michal Hašek, ktorý obsadil prvé miesto kandidátky ČSSD v kraji a na druhé presunul podpredsedu a dlhodobo najpopulárnejšieho politika tejto strany Bohuslava Sobotku.
Nedostatočná osobná podpora v Olomouckom kraji zabránila úspechu vo voľbách dlhoročnému podpredsedovi ODS a exministrovi vnútra Ivanovi Langerovi. V Pardubickom kraji zase neuspel tamojší líder TOP 09, predtým výrazný lidovec Pavel Severa. V Ústeckom kraji prepadol vplyvný Paroubkov známy Petr Benda (ČSSD).
„Fenomén krúžkov strany vydesil. Už riešia, čo s tým,“ reagoval denník Mladá fronta Dnes 31. mája na výsledky preferenčného hlasovania.
Za pozornosť stojí ďalšia spoločná črta – fenomén facebook sa stal aktívnym komunikačným nástrojom najmä TOP 09 a SaS. Tieto momenty veľmi zaujímavo vystihol 23-ročný Petr Ducháček, ktorý pripravil kampaň TOP 09 na facebooku. Pre týždenník Report uviedol: „Po krúžkovej revolúcii už ani jediný politik v budúcnosti nezanedbá osobnú kampaň.“
Prax dala za pravdu permanentnej kampani. Keďže jej hlavným znakom je nepretržitá komunikácia politika s voličmi, a to nielen pred voľbami, obrovským prínosom tohto spôsobu vedenia kampane je to, že zabezpečuje ustavičnú interakciu medzi občianskou spoločnosťou a politickou reprezentáciou.

Rozdiely medzi republikami

Jedným z hlavných rozdielov vo vedení volebných kampaní a komunikovaní politických tém bol ten, že Česká republika je na parlamentné voľby rozdelená na 14 volebných obvodov, ktoré kopírujú sídla regio­nálnych samospráv. Slovensko je na voľby do Národnej rady SR od roku 1997 jedným volebným obvodom. Jeden líder, jednotná kandidátky, jediná a rovnaká politická línia, porovnateľná blízkosť a zároveň vzdialenosť volebného (zvyčajne straníckeho) lídra k jednotlivým regiónom. To všetko zohráva úlohu vo volebnej účasti, koncipovaní tém, kvalite straníckej politiky i v celkovej volebnej ponuke.
Na parlamentné voľby reagovala špecificky verejnoprávna Česká televízia prostredníctvom špeciálneho seriálu relácie Otázky Václava Moravca. Z jednotlivých krajov vysielali diskusie s predstaviteľmi strán, ktoré sa podľa výskumov verejnej mienky mohli v rámci regionálnych podmienok dostať do snemovne.
Známy moderátor na margo týchto diskusií, ktoré reagovali na celospoločenské témy a regionálne priority, v denníku Sme povedal: „Bol to unikátny projekt predstavovania lídrov vo všetkých štrnástich krajoch. Celkovo ich videlo sedem miliónov ľudí, priemerná sledovanosť bola okolo 600-tisíc divákov. Prekážalo mi však to, že fanúšikovania jednotlivých strán tentoraz ovládli publikum. Diváci tlieskali, bučali, správali sa nekultúrne. Preto sme pri záverečnom dueli prevzali pravidlá z diskusie troch lídrov, ktoré prijala BBC pred tohtoročnými voľbami.“
Voliči v Českej republike skrátka dokázali reagovať na politickú ponuku krajských kandidátok, a nie jediného lídra pre celú republiku, ako je to na Slovensku. Hranice volebných obvodov, ktoré sú identické s hranicami samosprávnych krajov, zvyšujú kvalitu politiky. Voliči totiž na politikov vďaka ich regionálnej príslušnosti kladú vyššie nároky. To nepochybne súvisí aj so zmenou straníckej politiky. Fun­kcionári sú nútení súťažiť vo väčšej konkurencii a pod výrazne vyšším tlakom, ktorý im neumožňuje argumentovať len všeobecnými tézami, ale i názormi na riešenie konkrétnych miestnych problémov.

Komunálni politici do popredia

Na predvolebnej práci TOP 09 sa podieľalo hnutie Starostovia a nezávislí. Ich etablovanie na miestnej úrovni bolo nespochybniteľným prínosom pre volebný úspech i vnútorný život tejto novej strany. A nielen jej. Komunálna politika sa stala atraktívnou politologickou témou, pretože práve komunálnym politikom, ktorí nemusia byť členmi nijakej strany ani hnutia, občania dôverujú oveľa viac ako ich straníckym konkurentom.
Jasne to dokazuje aj väčšinový volebný systém uplatňovaný na Slovensku v komunálnych a regionálnych voľbách. Tretina starostov a primátorov sú napríklad dlhodobo nezávislí a pred voľbami boli konkurenciou straníckych štruktúr. Po voľbách získali reálnu politickú moc, o ktorú sa neúspešne uchádzali stranícki kandidáti.
Prínosy však prinášajú aj hrozby. Môžu sa stať „neriadenými strelami“. Pri slabom záujme ľudí o správu vecí verejných a absencii vonkajšej kontroly predstavujú tovar, na ktorý sa nevzťahuje reklamácia. V prípade partajných kandidátov to také jednoduché nie je. Strany si totiž chránia svoje značky. Nezávislý politik síce nie je obklopený straníckymi kolegami, ale vďaka podpore voličov nemusí ostať osamotený.
Ďalšou otvorenou hrozbou je fakt, že po bezpartajnom politikovi môže prísť ďalší, rovnaký politický dobrodruh. To už je však vecou voličov, ako a kedy dokážu rozlíšiť medzi kvalitou kandidátov. Reálna politická konkurencia je obrovským prínosom pre stabilizáciu demokracie, kvalitu konkurenčného prostredia, profesionalizáciu komunikačných metód a v neposlednom rade aj pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Výsledky parlamentných volieb na Slovensku ako aj v Česku sa stávajú predmetom mnohých analýz a hodnotení. Nové volebné obdobie u nás by mohlo byť aj etapou reforiem volebných pravidiel, zosúladení legislatívy v tomto smere a dostatočným tlakom na štandardizáciu pomerov v rámci politických strán. Len tieto kroky povedú k zvyšovaniu kvality politiky a spokojnosti občanov. Pred politikmi stoja nové výzvy aj staré ohrozenia.

(Slovo, č. 29/2010)