PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
urobte si "vlastný" rozpočet (JOJ),
od kvality komunikácie závisí kvalita kandidátov (TA3),
strategický majetok obcí (PRAVDA),
zmeny v obecnom zriadení a komunálna reforma (SRo).







o čom je participatívny rozpočet

účasť radových občanov na schvaľovaní rozpočtu je skôr občianskou výchovou než hlasovaním.

v mestách sa akoby roztrhlo vrece s participatívnymi rozpočtami. každý týždeň sledujeme niekoho, kto ho vyhlasuje. Každá spoluúčasť ľudí je dobrý signál. za víťazstvo však netreba považovať počet ľudí, ktorí sa zúčastnia hlasovania o malej časti výdavkov.
participatívny rozpočet je v podstate grantová schéma s vopred určeným okruhom presne pomenovaných investícií. prioritu ich realizácie zostavujú obyvatelia formou hlasovania. v podstate tu by sme mohli vidieť určité riziko, ktoré vyplýva z toho, že malá, možno hlasná, ale určite aktívna skupina ľudí rozhodne o tom, čo konkrétne sa z verejných zdrojov zafinancuje. táto aktívna skupina je pritom ten najmenší problém. jednak otvára predpoklad, že medziročne bude počet záujemcov o rozhodovanie rásť a zároveň si musíme uvedomiť, že občianska pasivita nikdy neprinesie zmenu. akurát svojim prístupom na to vytvára predpoklady, lebo rozhodnutia ponecháva na tých, ktorí ich reálne dokážu využiť.

výchova k aktívnemu občianstvu
skutočný problém nastáva v momente, keď sa cieľ aj úspech participatívneho rozpočtu obmedzia len na hlasovanie o vopred stanovených investičných aktivitách a to bez ohľadu na spôsob ich zostavenia. zmyslom participatívneho rozpočtu by mal byť permanentný dialóg o štrukturálnej forme základného ekonomického zákona samosprávy medzi aktívnymi obyvateľmi a ich volenými predstaviteľmi. Inými slovami, participatívny rozpočet treba chápať ako spôsob názornej výchovy obyvateľov k aktívnemu rozhodovaniu o miestnych záležitostiach.

trhací kalendár túžob
kým do hlasovania o niektorých výdavkoch sa zapájajú desiatky, alebo stovky obyvateľov, záujem o návrh všeobecne záväzného nariadenia o rozpočte mesta vyjadrený formou vznesených pripomienok obyvateľov je taký nízky, že na zrátanie počtu ľudí postačia prsty jednej ruky.
treba však objektívne konštatovať, že ak by mal byť mestský rozpočet automatickým preklopením požiadaviek, stal by sa trhacím kalendárom a nereálnym zoznam túžob, na ktoré chýbajú peniaze. to by nemalo byť dôvodom na to, aby participatívny rozpočet nahradil otvorený dialóg s obyvateľmi. mal by slúžiť ako spôsob výchovy k zodpovednému spolurozhodovaniu. jeho poslaním nie je grantovanie, ale to, aby záujem ľudí rástol tak o výdavky a investície, ako aj o ich kontrolu a ochranu. veď aký zmysel má hlasovať za opravu fasády na kultúrnom dome keď vieme, že do týždňa je prestriekaná sprejermi?
participáciu viazanú na časť výdavkov spoločnej kasy treba chápať ako spoluprácu, angažovanosť a sebarealizáciu. všetky tieto parametre sú dôležité na to, aby sa v samospráve jasne odlíšil verejný záujem od skupinovej požiadavky, prípadne od individuálnej predstavy. takéto požiadavky a predstavy sa nezriedka zamieňajú za to čo sú oprávnené potreby obyvateľov obce a starostlivosť o všestranný rozvoj územia, na ktoré musia prihliadať voleného orgány samosprávy pri svojom rozhodovaní.
ak má byť participatívny rozpočet vnímaný nie optikou cieľa ale prostriedku, mal by okrem parametrov ako počet aktivít určených na podporu s vyčlenením financií obsahovať aj merateľné ukazovatele. napríklad vo vzťahu k neustálemu rastu záujmu verejnosti o toto hlasovanie a preukázateľné zvyšovanie záujmu o ďalšie rozhodovanie v samospráve počas celého roka. nie je to jednoduchý proces, hlavne ak žijeme v predstavách o rozpočte ako bezodnej studni. možno práve toto poznanie uľahčí zrozumiteľné vnímanie ekonomických možností samosprávy, ktoré majú svoje hranice minimálne na báze reálnych príjmov a užitočných výdavkov. teda v priestore, kde nie je ľahké nájsť mieru medzi reálnymi možnosťami a očakávaniami. 

(SME, 19. december 2016)