PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
nájomné bývanie je potrebné riešiť, nie nariekať (SME),
zostane vidiek bez predajní potravín (PRAVDA),
tri dekády komunálu (TV ZEMPLÍN).





Podľa ľavicového poslanca je lobing dobrý vtedy, keď je čitateľný

 Riziká, ktoré táto téma „skrýva“ si obidvaja uvedomujú: „Transparentnosť sa stala frázou, pod ktorou si dokážeme čokoľvek predstaviť,“ konštatuje jeden z nich Michal Kaliňák a dodáva: „Na to, aby bola označením čistoty a férovosti, je potrebné prijímať rozhodnutia, ktoré nedajú šancu podozreniam a budú prínosné pre ľudí.“

Obaja noví poslanci prešovského mestského zastupiteľstva za ľavicový Smer – sociálnu demokraciu, Michal Kaliňák a Igor Andrejčák, ako už náš denník informoval, prišli s projektom Čisté ruky. Ponúkli ho, ako uviedli, prešovskej radnici – čiže mestskému úradu. Projekt predstavili na stretnutí s novinármi pred vyše týždňom. „Čisté ruky sú naším príspevkom k transparentnému Prešovu,“ zdôraznili vo vyhlásení, ktoré poskytli médiám. Vo vyhlásení ďalej uvádzajú: „Čisté ruky sú symbolom toho, že si nebudeme špiniť ruky pofidérnymi a účelovými rozhodnutiami v neprospech mesta a jeho ľudí. Pri správe vecí verejných a narábaní s miliónmi chceme mať čisté ruky.“

Projekt Čisté ruky... Neznie to trochu populisticky? Veď nielen v samospráve obcí a miest by všetci mali mať čisté ruky a zároveň aj čisté svedomie. Osobitne sa to týka volených predstaviteľov týchto samospráv. Teda poslancov, starostov obcí a primátorov miest. „Tak by to malo byť,“ súhlasí Michal Kaliňák a podotýka: „Toto je idea. Prax začína byť iná, a to predovšetkým vtedy, keď zistíme, že transparentnosť nie je hodnota, ale transparentnosť začína byť nadávkou, prípadne urážkou. Projekt čisté ruky má symboliku práve v tom, že v politike by si ľudia nemali špiniť ruky, a preto by malo byť v záujme politikov robiť veci tak čisto, aby každého lobistu a každý záujem mohli poslať spred dverí preto, lebo parametre sú také prísne a také tvrdé, že niet šance zohľadňovať iba niečo, čo sa chce presadiť iba kvôli modrým očiam – alebo aj kvôli niečomu inému. Takže náš projekt je taký tvrdý, aby z neho neustúpil nikto, kto bude v budúcnosti na prešovskej radnici. V tom je spravodlivý, lebo sleduje obdobie aj za horizont ďalších volieb.“ Ďalšie komunálne voľby sa uskutočnia v novembri 2014.

Lobizmus, lobisti sú však integrálnou súčasťou nášho života. Na Slovensku, pokiaľ viem, zákonom zatiaľ regulovaný nie je. Takže taký zákon by Národná rada SR pdľa môjho názoru mala prijať. „Lobing je zatiaľ regulovaný iba v niektorých krajinách Európskej únie. Česko má len paragrafové znenie, ale tento návrh zákona zatiaľ neschválila ani vláda. Na schválenie vládou čaká už dva a pol roka. V Poľsku sa na tom popálili a v Maďarsku to od jari idú novelizovať. Lobing ako taký nie je zlý. Ale musí patriť občanom, pretože vďaka lobingu ľudia dokážu zoradiť priority – a zoradiť verejné záujmy. Teda to, ktorý je prvý a ktorý je až posledný. A v tomto je lobing dobrý, keď je čitateľný: - Nebojujem proti dakomu, ale za niečo. Ale ak sa lobing týka ekonomických záujmov, tak nie je lobing – to je iba bohapustý kšeft. To je ten rozdiel. A projekt Čisté ruky je práve o tom, že mesto by malo tvoriť jednu veľkú presklenenú budovu, do ktorej, keď  sa ľudia zvonku pozrú, vidia, v čom je čistá a v čom je férová. To sú práve tie veci, ktoré budú uverejnené. Lebo nie je dôležité uverejniť iba uznesenia, iba rozhodnutia, teda to, čo už bolo prijaté. Ale dôležité je uverejňovať aj veci vopred, čiže veci, ktoré sa ešte len budú prijímať. Lebo toto je to férové. A väčší význam má uverejňovanie informácií predovšetkým o ekonomických dosahoch. Lebo lobing nebude tam, kde ide o morálne ocenenie. Hlavný lobing, ten kšeftársky, ten finančný, je tam, kde ide o „peniaze.“

Čo to konkrétne znamená, že „na základe“ projektu Čisté ruky by sa z nášho mesta mala utvoriť „veľká presklenená budova?“ Michal Kaliňák to vysvetľuje tak, že vopred by mali byť uverejnené napríklad aj návrhy majetkových prevodov, ktorými sa zastupiteľstvo ešte len bude zaoberať, že sa vopred budú uverejňovať tiež verejné obstarávanie. „Lebo ide o peniaze z verejných zdrojov,“ podčiarkuje a vysvetľuje: „Nie sú to peniaze tridsaťjeden poslancov a primátora, ale sú to peniaze vyše 90 tisíc Prešovčanov. Teda ani nielen tých približne 30 tisíc, ktorí chodia voliť, ale peniaze všetkých.“

Ľavicoví poslanci Michal Kaliňák a Igor Andrejčák ponúkli mestskému úradu na realizáciu päť opatrení. Sú to, ako hovorí Michal Kaliňák, „opatrenia, ktoré sa dajú urobiť za päť hodín, ale radnica ich zatiaľ za päť rokov neurobila.“ Michal Kaliňák bol zhruba päť a pol roka, od 1. októbra 2003 do 14. apríla 2009 tlačovým tajomníkom prešovského mestského úradu. „Zažil“ teda ešte ľavicového primátora Milana Benča aj súčasného nezávislého primátora Pavla Hagyariho. Podľa neho „nič nebránilo tomu, aby mesto na svojej internetovej stránke uverejňovalo povedzme „zoznamy všetkých neplatičov“ (teda svojich dlžníkov) a napríklad aj všetky rozhodnutia orgánov obchodných spoločností s účasťou mesta. „Lebo my teraz zisťujeme, že neplatiča istý čas prehliadame, a potom, keď mu začneme venovať pozornosť, je už táto pohľadávka nedobytná,“ skonštatoval. Ľavicový poslanec túto „klietku hanby“ pokladá za efektívny nástroj, pretože „prinúti aj firmy, aby platili.“ Na webe, ako sa vyjadril, by malo mesto Prešov uverejňovať aj „všetky darovacie zmluvy. Ak niekto dá mestu nejaký dar, tak, jednoducho, ide asi o úprimný úmysel. Prečo by malo mesto tajiť úprimné úmysly? Prečo by sme sa mali skrývať, ak nám niekto niečo daruje? Práve naopak: musíme to uverejniť. Aby sme vedeli, že táto firma, tento človek, nám niečo daroval skutočne s úprimným úmyslom, nie preto, aby si tým otváral dvere k budúcim kšeftom či tendrom.“ Uverejňovanie tendrov považuje sa dôležité aj preto, lebo, ako objasňuje „približne pätnásť až dvadsať percent šetrí elektronickými aukciami.“ Nezávislý primátor Pavel Hagyari pokladá iniciatívu Michala Kaliňák a Igora Andrejčáka čiastočne za otváranie otvorených dverí. Michal Kaliňák s tým nesúhlasí. Tvrdí, že mestský úrad mohol a môže v transparentnosti spraviť viac. „O to je to úprimnejšie, ak robím viac, ako mi zákon prikazuje, ak to robím preto, lebo to robiť chcem,“ dodáda.

(Prešovský Večerník, 13. októbra 2011, Karol Wiesner)