PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
keď sú slovenské mestečká šikovné (SME),
prihraničné nákupy nestačia (PRAVDA),
po vzore zdieľanej ekonomiky očakávajme zdieľanú samosprávu (JOJ),
šancou pre malé obce môžu byť mikroregióny (TASR).







potrebujeme nové riešenia

október sa už klasicky spája s obdobím, ktoré je venované seniorom. Posedenia pri príjemnej piesni a zábavnom programe s penzistami k tomu už patria. Od toho však netreba odtrhnúť problémy, ktoré postupne prichádzajú a majú priame dotyky s najstaršou generáciou, ale aj s generáciou dospelomladých.
 
medzi túžbami a potrebami
generáciou dospelomladých môžeme označiť ľudí vo veku 30 – 40 rokov, ktorí si užívajú život, ale doposiaľ si nezaložili rodinu. Prevažne bývajú u rodičov alebo v podnájme. Pri tejto generácii treba veľmi jasne pomenovať problémy a zrozumiteľne načrtnúť užitočné riešenia. Spôsoby a cesty, ktoré im umožnia úplné osamostatnenie a vytvorenie svojej vlastnej rodiny. Túto skupinu by sme mali vnímať ako budúcich rodičov alebo už rodičov, ktorí pod tlakom finančnej situácie nežijú tak celkom vlastný život. Nemôžu si to dovoliť, a to hneď z viacerých dôvodov.

ak by sme to chceli vnímať úzko, prostredníctvom kľúčových parametrov, potom treba povedať, že práca a bývanie sú alfou aj omegou samostatnosti. Lenže. štart do samostatného života im komplikuje priepasť medzi príjmami a výdavkami, vzdialenosť za prácou, odlúčenie od blízkych.

ale aj to, že na Slovensku býva vo vlastnom (aj zaťaženom hypotékou) 90,3 percenta ľudí. Po Rumunsku sme v Európskej únii na neslávnej druhej priečke z hľadiska podielu súkromného vlastníctva bytov. Podľa Eurostatu je priemer súkromného vlastníctva v EÚ na úrovni 70 percent a najmenej takýchto bytov je v Nemecku a Rakúsku, kde súkromné vlastníctvo len o niečo prevyšuje 50 percent z celkového bytového fondu.

tieto fakty umocní nedávno publikovaný prehľad, ktorý na jednej strane vypovedá o jednom z aspektov merania bohatstva a na druhej poukazuje na priepasť, pri ktorej sa Slovensko nachádza.

podiel bývania v súkromnom vlastníctve:
rumunsko – 96,1 %
slovensko – 90,3 %
litva – 89,9 %
chorvátsko – 89,7 %
maďarsko – 86,3 %
poľsko – 83,5 %
bulharsko – 82,3 %
estónsko – 81,5 %
lotyšsko – 80,2 %
malta – 80 %
česko – 78,9 %
španielsko – 78,2 %
slovinsko – 76,2 %
portugalsko – 74,9 %
grécko – 74 %
taliansko – 73,1 %
cyprus – 72,9 %
fínsko - 72,7 %
luxembursko – 72,5 %
belgicko – 71,4 %
švédsko – 69,3 %
írsko – 68, 6 %
holandsko – 67,8 %
francúzsko – 65 %
británia – 63,5 %
dánsko – 62,7 %
rakúsko – 55,7 %
nemecko – 52,5 %
(zdroj: eurostat, Housing Statistics; údaje za roky 2014 - 2015, publikované na www.aktualne.sk)        
na Slovensku vidieť obrovskú priepasť medzi vlastníctvom a myslením. Je zrejmé, že čím bohatšia krajina, o to viac ľudí býva v nájomných bytoch, čo zvyšuje možnosti migrácie za prácou a sťahovania sa za stále výhodnejšími podmienkami na život. Hypotéka pre mladých pôsobí ako sobáš s nechcenou nevestou a dostupné bývanie je len jeden z problémov tejto novej generácie. Výstavbu nájomných bytov treba vnímať ako priamu podporu mladých rodín a tiež mobility za prácou. Odpracovať si celý produktívny život v jednej práci a možno v jednom meste sa postupne stáva výnimočnosťou, ale určite nie samozrejmosťou.

čísla sú aj v tomto neúprosné. Viera Kormuthová v marci minulého roka publikovala článok, ktorý okrem iného uvádza informácie o pohyboch pracovnej sily. Podľa zverejnených údajov „za prácou dochádza 25,42 % zo všetkých zamestnaných, pričom 59,84 % z nich tvoria muži. Najmobilnejší sú pracujúci vo veku 25 - 29 rokov, najmä s vysokoškolským vzdelaním. Najviac ľudí podľa autorky dochádza z Košického kraja do Trnavského kraja. Najmenej dochádza z Bratislavského kraja, najmenej dochádza do Prešovského kraja a napokon, najviac dochádza do Bratislavského kraja“, uvádza sa v článku. Niet pochýb, že tento trend zostane aj v ďalšom období približne rovnaký. Možno však očakávať určité zmeny v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu pri Nitre a Zlatých moravciach. Je viac ako isté, že vnútroštátna pracovná mobilita je najoptimálnejšia, udržiava kvalitu pracovnej sily a pre rodiny je pochopiteľne oveľa prijateľnejšia ako cestovanie za prácou do zahraničia... V podstate by sme sa mali tešiť, keď ľudia cestujú za prácou medzi regiónmi, lebo v prvom rade je dobré, ak je za čím cestovať. Problém nastáva v momente, keď na jednej strane sa táto mobilita podporuje, a je jedno či príspevkami ústredia práce alebo firemnými benefitmi, ale na druhej strane brzdí mladých preto, lebo inde zároveň splácajú hypotéku (možno prázdny byt) a na inom mieste platia podnájom. Preto sa ukazuje, že výrazná výstavba nájomných bytov môže priamo podporiť pracovnú mobilitu a dáva tak generácii dospelomladých možnosť túžobného osamostatnenia sa a života postaveného na pevných vlastných nohách.

tešiť sa a riešiť
lepšie na tom nie sú ani vyhliadky v prípade seniorov. Medzi nimi by sme v prvom rade mali tiež vidieť dve generácie. Penzistov už teraz odkázaných na pomoc iných a s rôznym stupňom potrebnej starostlivosti, a generáciu, ktorú český sociológ Ivo Možný veľmi výstižne nazval ako mladú starobu. Ide o ľudí, ktorí majú devízu v podobe voľného času a vnútornej energie aktívne tráviť voľný čas. napríklad výletmi a dovolenkami. Viac chvíľ trávia s priateľmi a rovesníkmi ako osamote pri telenovelách.

pri aktívnych dôchodcoch vidíme tých, ktorí majú možnosť vycestovať, ale nemajú za čo. Ale aj skupinu, ktorú viac ako výber miesta výletu trápia sociálna odkázanosť a zdravotná starostlivosť. A práve do tejto kategórie skôr či neskôr pribudnú momentálne aktívni penzisti. Z aktívnych seniorov sa treba tešiť, ale súbežne s tým netreba riešiť len výšku ich budúcich penzií, ale to, či treba začať stavať nové sociálne zariadenia alebo vytvárať programy zamestnanosti v rámci opatrovania dôchodcov najbližšími v domácom prostredí. A, samozrejme, ktorí aktéri sociálnej politiky dokážu spolupracovať na riešeniach problémov, ktoré sa postupne znásobujú.

príklady dvoch generácií, ako aj úvaha o východiskách by mali poslúžiť ako základ diskusie pre blízku budúcnosť. Je zjavné, že dnes mladá staroba pod tlakom rastúcich očakávaní potrebuje viac, a to platí aj pre dospelú mladosť, ktorá sa nedá donekonečna predlžovať. Potrebujeme nové riešenia, lebo čísla, fakty a trendy avizujú mnohé vážne problémy. Z úcty k mesiacu starších a rešpektu k mladším by sa mali začať formulovať riešenia. 

(Obecné noviny, 7. október 2016)