PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
urobte si "vlastný" rozpočet (JOJ),
od kvality komunikácie závisí kvalita kandidátov (TA3),
strategický majetok obcí (PRAVDA),
zmeny v obecnom zriadení a komunálna reforma (SRo).







potrebujeme nové riešenia

október sa už klasicky spája s obdobím, ktoré je venované seniorom. Posedenia pri príjemnej piesni a zábavnom programe s penzistami k tomu už patria. Od toho však netreba odtrhnúť problémy, ktoré postupne prichádzajú a majú priame dotyky s najstaršou generáciou, ale aj s generáciou dospelomladých.
 
medzi túžbami a potrebami
generáciou dospelomladých môžeme označiť ľudí vo veku 30 – 40 rokov, ktorí si užívajú život, ale doposiaľ si nezaložili rodinu. Prevažne bývajú u rodičov alebo v podnájme. Pri tejto generácii treba veľmi jasne pomenovať problémy a zrozumiteľne načrtnúť užitočné riešenia. Spôsoby a cesty, ktoré im umožnia úplné osamostatnenie a vytvorenie svojej vlastnej rodiny. Túto skupinu by sme mali vnímať ako budúcich rodičov alebo už rodičov, ktorí pod tlakom finančnej situácie nežijú tak celkom vlastný život. Nemôžu si to dovoliť, a to hneď z viacerých dôvodov.

ak by sme to chceli vnímať úzko, prostredníctvom kľúčových parametrov, potom treba povedať, že práca a bývanie sú alfou aj omegou samostatnosti. Lenže. štart do samostatného života im komplikuje priepasť medzi príjmami a výdavkami, vzdialenosť za prácou, odlúčenie od blízkych.

ale aj to, že na Slovensku býva vo vlastnom (aj zaťaženom hypotékou) 90,3 percenta ľudí. Po Rumunsku sme v Európskej únii na neslávnej druhej priečke z hľadiska podielu súkromného vlastníctva bytov. Podľa Eurostatu je priemer súkromného vlastníctva v EÚ na úrovni 70 percent a najmenej takýchto bytov je v Nemecku a Rakúsku, kde súkromné vlastníctvo len o niečo prevyšuje 50 percent z celkového bytového fondu.

tieto fakty umocní nedávno publikovaný prehľad, ktorý na jednej strane vypovedá o jednom z aspektov merania bohatstva a na druhej poukazuje na priepasť, pri ktorej sa Slovensko nachádza.

podiel bývania v súkromnom vlastníctve:
rumunsko – 96,1 %
slovensko – 90,3 %
litva – 89,9 %
chorvátsko – 89,7 %
maďarsko – 86,3 %
poľsko – 83,5 %
bulharsko – 82,3 %
estónsko – 81,5 %
lotyšsko – 80,2 %
malta – 80 %
česko – 78,9 %
španielsko – 78,2 %
slovinsko – 76,2 %
portugalsko – 74,9 %
grécko – 74 %
taliansko – 73,1 %
cyprus – 72,9 %
fínsko - 72,7 %
luxembursko – 72,5 %
belgicko – 71,4 %
švédsko – 69,3 %
írsko – 68, 6 %
holandsko – 67,8 %
francúzsko – 65 %
británia – 63,5 %
dánsko – 62,7 %
rakúsko – 55,7 %
nemecko – 52,5 %
(zdroj: eurostat, Housing Statistics; údaje za roky 2014 - 2015, publikované na www.aktualne.sk)        
na Slovensku vidieť obrovskú priepasť medzi vlastníctvom a myslením. Je zrejmé, že čím bohatšia krajina, o to viac ľudí býva v nájomných bytoch, čo zvyšuje možnosti migrácie za prácou a sťahovania sa za stále výhodnejšími podmienkami na život. Hypotéka pre mladých pôsobí ako sobáš s nechcenou nevestou a dostupné bývanie je len jeden z problémov tejto novej generácie. Výstavbu nájomných bytov treba vnímať ako priamu podporu mladých rodín a tiež mobility za prácou. Odpracovať si celý produktívny život v jednej práci a možno v jednom meste sa postupne stáva výnimočnosťou, ale určite nie samozrejmosťou.

čísla sú aj v tomto neúprosné. Viera Kormuthová v marci minulého roka publikovala článok, ktorý okrem iného uvádza informácie o pohyboch pracovnej sily. Podľa zverejnených údajov „za prácou dochádza 25,42 % zo všetkých zamestnaných, pričom 59,84 % z nich tvoria muži. Najmobilnejší sú pracujúci vo veku 25 - 29 rokov, najmä s vysokoškolským vzdelaním. Najviac ľudí podľa autorky dochádza z Košického kraja do Trnavského kraja. Najmenej dochádza z Bratislavského kraja, najmenej dochádza do Prešovského kraja a napokon, najviac dochádza do Bratislavského kraja“, uvádza sa v článku. Niet pochýb, že tento trend zostane aj v ďalšom období približne rovnaký. Možno však očakávať určité zmeny v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu pri Nitre a Zlatých moravciach. Je viac ako isté, že vnútroštátna pracovná mobilita je najoptimálnejšia, udržiava kvalitu pracovnej sily a pre rodiny je pochopiteľne oveľa prijateľnejšia ako cestovanie za prácou do zahraničia... V podstate by sme sa mali tešiť, keď ľudia cestujú za prácou medzi regiónmi, lebo v prvom rade je dobré, ak je za čím cestovať. Problém nastáva v momente, keď na jednej strane sa táto mobilita podporuje, a je jedno či príspevkami ústredia práce alebo firemnými benefitmi, ale na druhej strane brzdí mladých preto, lebo inde zároveň splácajú hypotéku (možno prázdny byt) a na inom mieste platia podnájom. Preto sa ukazuje, že výrazná výstavba nájomných bytov môže priamo podporiť pracovnú mobilitu a dáva tak generácii dospelomladých možnosť túžobného osamostatnenia sa a života postaveného na pevných vlastných nohách.

tešiť sa a riešiť
lepšie na tom nie sú ani vyhliadky v prípade seniorov. Medzi nimi by sme v prvom rade mali tiež vidieť dve generácie. Penzistov už teraz odkázaných na pomoc iných a s rôznym stupňom potrebnej starostlivosti, a generáciu, ktorú český sociológ Ivo Možný veľmi výstižne nazval ako mladú starobu. Ide o ľudí, ktorí majú devízu v podobe voľného času a vnútornej energie aktívne tráviť voľný čas. napríklad výletmi a dovolenkami. Viac chvíľ trávia s priateľmi a rovesníkmi ako osamote pri telenovelách.

pri aktívnych dôchodcoch vidíme tých, ktorí majú možnosť vycestovať, ale nemajú za čo. Ale aj skupinu, ktorú viac ako výber miesta výletu trápia sociálna odkázanosť a zdravotná starostlivosť. A práve do tejto kategórie skôr či neskôr pribudnú momentálne aktívni penzisti. Z aktívnych seniorov sa treba tešiť, ale súbežne s tým netreba riešiť len výšku ich budúcich penzií, ale to, či treba začať stavať nové sociálne zariadenia alebo vytvárať programy zamestnanosti v rámci opatrovania dôchodcov najbližšími v domácom prostredí. A, samozrejme, ktorí aktéri sociálnej politiky dokážu spolupracovať na riešeniach problémov, ktoré sa postupne znásobujú.

príklady dvoch generácií, ako aj úvaha o východiskách by mali poslúžiť ako základ diskusie pre blízku budúcnosť. Je zjavné, že dnes mladá staroba pod tlakom rastúcich očakávaní potrebuje viac, a to platí aj pre dospelú mladosť, ktorá sa nedá donekonečna predlžovať. Potrebujeme nové riešenia, lebo čísla, fakty a trendy avizujú mnohé vážne problémy. Z úcty k mesiacu starších a rešpektu k mladším by sa mali začať formulovať riešenia. 

(Obecné noviny, 7. október 2016)