PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Prednáška: KANT A PROBLÉM DEMOKRACIE

 Už samotný názov napovedá a na tom sa všetci zhodneme, že s demokraciou niečo nie je v poriadku. Demokracia je vláda ľudu, ale nie je jedinou vládou ľud. Bez platcov daní, televíznych divákov, extrémnych pravičiarov či ľavičiarov by nebola totalita ani autokracia. Aj tieto formy politického a mocenského usporiadania sú preto vládami ľudu.

Kríza demokracie nespočíva v tom, že jej chýbajú ďalšie definície. Ani vcelku nepotrebuje novú, lepšiu či presnejšiu definíciu. Pre demokraciu nie sú kľúčové len slová, ale to, čím sa dajú najlepšie vyjadriť. A bezpochyby sa slová najlepšie dajú vyjadriť skutkami.       

Najväčší problém demokracie môžeme vnímať vo vzťahu medzi občianskou spoločnosťou a politickým svetom, pri presadzovaní verejných záujmov, v kreovaní verejnej mienky médiami – čo tvorí mediokraciu a napokon vo vplyve finančných skupín na politikov – čo formuje lobokraciu. Problémom je tiež tichý súhlas ľudí, tolerancia voči prešľapom politikov, strata pamäte pri voľbách, ale aj opovrhovanie príležitosťami, ktoré robia z občianskej spoločnosti spoločnosť aktívnu. Náš vzťah k demokracii a spoločnosti je odrazom dvoch Kantových kategórií, konkrétne rozumom a skúsenosťami, čo vyjadrujeme poznaním.

Úvahy o každej inej forme vlády ako je demokracia sú pre formovanie princípov modernej politiky bezpredmetné. Strach, diktatúra, potieranie ľudskej dôstojnosti, to všetko sú princípy vlastné totalitným a autokratickým vládam. Nie však demokracii. Imanuel Kant sa zaoberal základným princípom politiky, z ktorého odvodil aj určité čiastkové príčiny. Pôsobia ako piliere jej ochrany, stability a zhodnocovania.

Prvým z nich je politická sloboda. Tá si vyžaduje zákony, ktoré ako Kant hovorí: „by sme mali chápať ako podmienky slobody, a nie ako obmedzenia či formy donucovania.“ Hranice slobody odrážajú mieru poznania. Nie revolučný ošiaľ v ktorom si rôzne predstavujeme reálne slobody a následne, na základe prežitého zisťujeme, že porevolučný vývoj je iný. Tam cítime rozdiel medzi právom vycestovať a našimi finančnými možnosťami. Tam vidíme rozdiel medzi slobodou trhu a tým, ako veľký reťazec toleruje samoobsluhu v podchode.

Druhým jeho princípom politiky je rovnosť pred zákonom. Kant tvrdil, že „zákon nesmie obsahovať žiadne privilégiá, lebo za tejto okolnosti by už nebol všeobecný.“ Všeobecnosť zákonov a rovnosť pre nimi sú rovnakou štartovacou pozíciou pre všetkých v právnom štáte. V dnešnej dobe sledujeme nielen problémy so súdmi, ktoré by to mali garantovať, ale vidíme ako sa tvoria rôzne úľavy. Z ich nárastom klesá dôvera voči systému: daňovému, sociálnemu, ekonomickému. Akémukoľvek, ktorý tvorí viac ako jednu kategóriu ľudí. (staro a novo dôchodcovia, výsluhové – starecké – vdovské dôchodky a pod.)

Tretím princípom je samostatnosť, resp. sebestačnosť ktorá súvisí s jedným z najdôležitejších občianskych práv s to s volebným právom.

Pojem politika môžeme charakterizovať rôznymi definíciami. Napriek tomu faktom ostáva, že aj tento pojem je len názov a pri negatívnom vnímaní zostáva frázou. Immanuel Kant považoval politiku za praktické použitie kategorického imperatívu. Podľa jeho učenia si použite kategorického imperatívu pri riadení občianskej spoločnosti vyžaduje právny systém. Ten garantuje občiansku rovnosť, stanovuje pravidlá hry a umožňuje „spravodlivo riešiť konflikt záujmov.“ Immanuel Kant urobil z človeka občana a definoval jeho miesto v spoločnosti. Vzťah človeka k verejným rozhodnutím odráža mieru skutočnej vlády ľudu. Ak hovoríme o priamej demokracii, môžeme ju vyjadriť účasťou na hlasovaní, pri voľbách alebo referende. Miera nepriamej demokracie závisí od vonkajšej kontroly, upevňovania politickej kultúry.

Podľa tohto filozofa občania musia mať právo na otvorenú kritiku vlády, pričom toto právo podľa neho bude zaručovať republikánska ústava. Slobodu prejavu pritom nepovažuje za najdôležitejšie právo. Právo na verejnú kritiku pritom nesiaha až k porušovaniu ústavy, ktorá toto právo chráni. Slobodu prejavu zároveň dáva na úroveň tolerancie. Immanuel Kant zdôrazňoval, že naša sloboda nemôže slúžiť na zničenie inej slobody.“  Podľa neho by sme ani nemali tolerovať slovné prejavy, ktoré deštruujú toleranciu. Tieto myšlienky môžeme v dnešnej dobe priradiť k atraktívnej spoločenskej téme, ktorou sú hranice a formy slobody prejavu. Rešpektovať iné a aj odlišní názory by malo byť pochopiteľné a samozrejmé rovnako ako je akceptovať fakt, že dôležitejšia ako sloboda slova je sloboda kompetentného slova.

Imanuel Kant vyzdvihol ľudský rozum, obhájil kategóriou morálky a načrtol koncept spoločnosti, o ktorý sa pri rozhodnutiach opierajú politici aj v dnešnej dobe. Vďaka jeho práci máme možnosť hodnotiť demokraciu na základe jasných kritérií a nie prostredníctvom, všeobecných definícií. Napokon definície nie sú ničím iným len nekonečnými diskusiami o slovách.

Kantov koncept spravovania spoločnosti založený na využívaní občianskych práv a zodpovednom, občianskom prejave je východiskom na kvalitatívny rast demokracie. Sloboda prejavu a šance aktívne uplatňovať občianske práva dokážu zničiť každú formu vlády okrem demokracie. Za predpokladu, ak si ju nezamieňane s iným konceptom, ktorý má výrazne črty demokracie, ale pritom: len predstiera  slobodu slova, podporuje intoleranciu a deformuje právny systém.

Immanuel Kant definoval štát ako skupinu ľudí zjednotených spoločným zákonom (Metafyzika mravov) Právo na slobodu by pritom malo byť chránené systémom všeobecného práva podľa sociálnej zmluvy. Jeho úvahy o slobodách, zákonoch, štáte, sú východiskom pre skvalitňovanie demokracie ako konceptu riadenia spoločnosti, ktorý je postavený na rovnováhe a rovnoprávnosti medzi občanmi a politikmi. 

Zdá sa, akoby Immanuel Kant detailne poznal problémy našej spoločnosti, alebo tieto problémy sú dlhodobé, akurát sa s nimi nedokáže vysporiadať žiadna doba. 

(Prednáška bola prezentovaná na 7. medzinárodnej Kantovskej konferencii, 24. septembra 2010 v Prešove).