PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
keď sú slovenské mestečká šikovné (SME),
prihraničné nákupy nestačia (PRAVDA),
po vzore zdieľanej ekonomiky očakávajme zdieľanú samosprávu (JOJ),
šancou pre malé obce môžu byť mikroregióny (TASR).







predstierali sme dobrotu?

dlhodobá snaha o zoštátnenie regionálneho školstva a nedávne pokusy o zrušenie vyšších územných celkov a krajských organizácií cestovného ruchu sú pomerne nebezpečné signály. je úplne jedno odkiaľ prichádzajú. pravdou je, že podkopávajú dlhoročné piliere stability systému.
slovenská republika sa koncom milénia predierala do rôznych svetových aj európskych politických, ekonomických aj obranných štruktúr. získanie členstva nebolo zadarmo. museli sme spĺňať kritéria, ktoré vzhľadom k vtedajšej demolácii demokracie a paralyzovanej hospodárskej politike i sociálnej situácii neboli ľahké. v mnohom sme museli sekať dobrotu a plniť odporúčania. Až potom sa nám začali otvárať dvere. vstup slovenska do európskej únie bol preto sprevádzaný potrebou decentralizácie kompetencií, optimalizáciou verejnej správy, podporou miestnej demokracie a znižovaním výdavkov na vtedajší neefektívny model riadenia.

aj preto boli mestá a obce kompetenčne dovybavené a štát sa dobrovoľne vzdal časti právomocí ktoré presunul bližšie k občanovi. v duchu princípu subsidiarity sa preťali mocenské zásahy vládnej koalície do samosprávnosti. podľa neho sa problémy majú riešiť na najnižšej možnej úrovni rozhodovania, lebo tam kde vznikli je najväčší predpoklad na ich najlepšie riešenia. tento proces, po reforme verejnej správy, sprevádzala fiškálna decentralizácia, v ktorej boli jasne stanovené parametre pre delenie výnosu dane z príjmu fyzických osôb. od roku 2005 sú tieto parametre jasné a každá samospráva vie podľa počtu obyvateľov, školopovinných detí či seniorov a vývoja národne ekonomiky predpokladať výšku tejto sumy, ktorá popri miestnych daniach a poplatkoch rozširuje komunálne príjmy. kým v minulosti prichádzalo priamo samosprávam len približne 6 % výnosu z tejto dane a 94 % sa prerozdeľovalo po rozhodnutí vládnej väčšiny v parlamente, fiškálnou decentralizáciou sa tento pomer presne opačne zmenil a teraz patrí mestám a obciam 70 % výnosu, pričom zvyšných 30 % prichádza samosprávnym krajom. z hľadiska finančnej nezávislosti samospráv od centrálnej vlády je to nebývalý prínos.

za nami sú roky od reformy verejnej správy aj fiškálnej decentralizácie. namiesto toho, aby sa pokračovalo v modernizácii miestnej územnej samosprávy, prichádzajú nápady, ktoré akoby chceli postupne vrátiť slovensko do deväťdesiatych rokoch minulého storočia. snaha o prechod škôl z miest a obcí pod štát v praxi znamená že od samospráv, ktoré pred 15 rokmi dostali neefektívnu školskú sieť s modernizačným dlhom na úrovni vtedajších 1, 4 mld. Sk sa očakáva, že štátu dajú to, čo zaňho prácne opravili. presnejšie tomu štátu, ktorý dlhodobo tvrdí, že nemá dosť peňazí na financovanie svojich vlastných vzdelávacích povinností a výskumných úloh. preto sa logicky vynárajú dve otázky: Kde získa štát peniaze na financovanie školských úloh, ktoré dnes ťahajú rozpočtu miest a obcí? akú istotu má spoločnosť, že štát opäť nevytvorí na regionálnom školstve dlh, ako tomu bolo v minulosti? asi podobnú tomu, ako keď strana, ktorá hľadá kandidátov na županov príde pred krajskými voľbami a v čase obrovského záujmu turistov o slovensko s návrhom na zrušenie krajských organizácií cestovného ruchu, prípadne, keď niekto vidí najlepšie riešenie na šetrenie v tom, že mesiace pred voľbami zruší samosprávne kraje.

tu ale vôbec nejde o politiku. ide o to, že po reforme verejnej správy musí nastúpiť modernizácia samosprávy. v spoločnosti vznikajú chute na zoštátnovanie a centralizáciu. presne na to, kvôli čomu sme pred 1. májom 2004 sekali dobrotu pred bruselom. ale sme to len predstierali? 

(PRAVDA, 28. februára 2017)