PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Prichádza placebo demokracia?

Pri pohľade na to, čo máme očakávať od vlády pri plnení programového vyhlásenia to vyvoláva dojem nástupu tzv. placebo demokracie. Vyvolanie dojmu, že demokracia na lokálnej úrovni bude silnejšia ako doteraz. Lenže vývoj ukazuje inú stranu mince.

Zavedú čo platí?

Presne takto by sme mohli zhodnotiť ambíciu vlády, ktorá „zavedie povinnosť zverejňovať majetkové priznania starostov a primátorov a aj predsedov samosprávnych krajov.“

Štatutári samospráv majetkové priznania odovzdávajú komisii. Od 1.1.2020 došlo k zmene a orgány, ktorým sa odovzdávajú tieto majetkové priznania sú povinné ich zverejniť aj na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené. Nová právna úprava  ukladá povinnosť zverejňovať oznámenia na webovom sídle príslušných orgánov a spresňuje postup situácie, ak nemá tento orgán webové sídlo zriadené v kontexte so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

Ale dobre, programové vyhlásenie v tejto časti písal niekto, kto nepoznal realitu a pocit sa zmenil na záväzok. Chyby sa stávajú. Lenže aj keby s tým vláda neprišla, naďalej zostáva otázny reálny prínos. Ľudia si pozrú majetkové priznania a čo sa bude diať? Nenávisť? Závisť? Alebo zistíme v čom sú zraniteľní keďže im vidíme do osobnej peňaženky. V každom prípade, a to bez ohľadu na ambíciu tejto vlády zostáva veľké riziko v tom, čo sledujeme v ostatných komunálnych voľbách. Skupina šikovných ľudí so solídnymi výsledkami si povie, ak mám ísť do volieb a v dobe hnanej priemyslom nenávisti ma budú okopávať ostatní kandidáti, potom ani nemám záujem prispieť schopnosťami rozhľadenosťou a usilovnosťou vlastnej obci, alebo mestu. A komu potom zostanú samosprávy? Zrejme tým s hrošou kožou a silnými lakťami… Regulácia v mene transparentnosti môže priniesť nežiadúce dopady.

Miestne referendum a lokálny dialóg

„Vláda zjednoduší pravidlá konania miestneho referenda a verejného zhromaždenia obyvateľov obce a uľahčí využitie petičného práva v samospráve,“ ďalšie silné posolstvo, ktoré má mnohé praktické úskalia.

Kto už len pôjde do komunálu s programom na štyri roky, keď mu budú petície presadzujúce osobnú potrebu, alebo skupinový záujem obmedzovať priestor na plnenie programu, ktorý bol vo voľbách víťazný?

Poďme však ešte trochu ďalej. Zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v § 11 uvádza: „Na prerokovanie obecných vecí môže obecné zastupiteľstvo zvolať zhromaždenie obyvateľov obce alebo jej časti.“ Všetky ostatné náležitosti sú vecou individuálneho prístupu miestnej územnej samosprávy. Nakoľko detaily napríklad vo forme spracovania dokumentu, ktorý upravuje podmienky zvolávania a vedenia zhromaždenia obyvateľov obce nie sú zákonnou povinnosťou.

Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska z konca roka 2015 vyplýva, že zhromaždenie obyvateľov obce je pre samosprávy atraktívnejšie z hľadiska spoluúčasti obyvateľov na rozhodovaní ako je to v prípade miestneho referenda. Za dôvody možno považovať neporovnateľne nižšiu finančnú náročnosť ani ďalšie prípadné náklady súvisiace s organizovaním a technickým zabezpečením.

Za desať rokov (2005 – 2015) organizovalo zhromaždenie obyvateľov obce 52, 2 % samospráv, pričom 81, 7 % miestnych a obecných zastupiteľstiev akceptovalo výsledky zhromaždenia obyvateľov obce a 15, 4 % zastupiteľstiev akceptovalo výsledky čiastočne. Inými slovami, iba 2, 9 % zastupiteľstiev neakceptovalo výsledok požiadaviek formulovaných na zhromaždení obyvateľov obce. Keď to porovnáme s miestnym referendom a rovnakým obdobím desiatich rokov, je zrejmé, že miestne referendum v danom čase organizovalo 7,1 % samospráv. Preto komunál ukázal, že dokážte viesť dialóg aj v medzivolebnom období a mnohé lokálne dilemy radšej vyrieši „verejnou schôdzou“ ako organizačne náročným a finančne drahým referendom.

Ak sa ešte na chvíľu pristavíme pri spomínanom prieskume, zistíme, že z 15 % miest a obcí, ktoré zhromaždenie obyvateľov obce upravovali formou všeobecne záväzného nariadenia, alebo iným dokumentom celkovo 54, 5 % považovalo súčasnú vlastnú úpravu za postačujúcu. Z 15 % miest a obcí, ktoré mali schválený dokument ho na základe praxe nenovelizovalo 94, 7 %.

„O záveroch zhromaždenia obyvateľov obce na web stránke neinformuje 65, 3 % samospráv.

A to by mali napraviť.“

 

Aktívny komunitný život

Inými slovami, radšej ako meniť pravidlá je chrániť princípy zastupiteľskej demokracie a zvýšiť záujem ľudí o tom, aby boli aktívnou súčasťou komunitného života. Toto potrebujeme viac ako placebo demokraciu v ktorej postupne môžeme zistiť, že prvotný dojem bol falošná zmena k lepšiemu.

Ale najlepšie to určite poznajú starostovia a primátori pôsobiaci v parlamente, ktorí veľmi dobre vedia, čo znamená pozvať ľudí k spolurozhodovaniu, ale rovnako dobre vedia, čo znamená mať v obci atmosféru neprajníctva, lokálneho sebectva a povyšovania privátneho interesu na všeobecný záujem. Ostáva veriť, že si s odstupom času budeme môcť povedať: dobre, že vedú svoje mestá a obce a zároveň pôsobia v parlamente, ktorý prijíma zákony.

Celý blog je k dispozícii TU https://misokalinak01.blog.pravda.sk/2020/04/26/prichadza-placebo-demokracia