PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
urobte si "vlastný" rozpočet (JOJ),
od kvality komunikácie závisí kvalita kandidátov (TA3),
strategický majetok obcí (PRAVDA),
zmeny v obecnom zriadení a komunálna reforma (SRo).







Prihraničné nákupy nestačia

Vnímať prihraničné regióny ako priestor v ktorom ľudia majú blízko k lacným nákupom v susednom štáte je veľmi obmedzené. Ak by sme toto považovali za ich výhodu, otvorene musíme dodať, že im v podstate niet čo závidieť. Nielen preto, že nákupy v prihraniční sú v podstate vývozom peňazí.

Samosprávy blízko susedných štátov sú na tom takmer podobne. Majú dlhoročné skúsenosti napríklad z kultúrnych a spoločenských podujatí, niektorí aj zo zrkadlových cezhraničných projektov a hlavne, sú si jazykovo blízke. Tiež ich spája snaha zvýšiť záujem investorov i podpora lokálnej zamestnanosti. Každá z týchto samospráv má rovnako ďaleko od svojho hlavného mesta a pritom jej bezprostredným susedom je podobná obec či mesto za hranicami, ktoré má vzdialenosťou bližšie k naším samosprávam ako k svojej metropole. To všetko by mali byť dostatočné garancie toho, že komplexná podpora cezhraničnej spolupráce pomôže takýmto regiónom. Dodnes, na základe dlhoročných skúseností v nich žijú ľudia v presvedčení, že svojou polohou sú v porovnaní s inými regiónmi v znevýhodnení. Pravdou je, že ich potenciál doposiaľ iba drieme. Potrebuje impulzy, ktoré dokážu celé prihraničné územie aktivizovať. 

Keď si uvedomíme, že Slovensko má v rámci Vyšehradskej formácie strategickú polohu, nakoľko sme priamymi susedmi s Poľskom, Maďarskom i Českou republikou a k tomu časť našich samospráv susedí s Ukrajinou, ktorá zažíva turbulencie ale ponúka perspektívny 45 miliónový trh, mali by sme vykročiť cestu formulovania agendy municipálnej V 4. Napokon, v rovnakom období sa v jednotlivých krajinách Vyšehradu transformovala demokracia, otvorený trh a spoločne sa koordinovali aktivity pred vstupom do Európskej únie na čo nadväzovala aj príprava na predvstupové a následne Európske štrukturálne investičné fondy. Okrem toho, v takmer rovnakom období sa na platforme V 4 realizovali najzásadnejšie reformy samospráv. 

So susednými krajinami máme viac spoločného ako minulosť, prípadne stretnutia na úrovni prezidentov, premiérov či sporadické rokovania rezortných ministrov. Máme možnosť viac spolupracovať na tom, aby prihraničné regióny získali podporu na užšiu spoluprácu, spoločné investície, koordinovaný rozvoj prihraničia. V prvom rade  je potrebné sústrediť túto agendu pod jednu strechu, lebo dnes sa to rieši čiastkovo v rôznych budovách viacerých ministerstiev. A výsledok poznáme. Úzka spolupráca prinesie aj pridanú hodnotu v tom, že regióny môžu rozvíjať hodnoty zdieľanej samosprávy. Navzájom si môžu vymieňať informácie o príkladoch dobrej praxe. Cennými radami dokážu nastúpiť trend „Smart“ regiónov a využijú agendu Green Jobs vo svojom prihraničnom a teda vidieckom prostredí. 

Netreba polemizovať nad tým, do akej miery by sa mali okrajové regióny sústrediť na súčasné eurofondy, ktoré v roku 2020 exspirujú. Na druhej strane je práve táto očakávaná skutočnosť dôvodom na to, aby sa pod tlakom perspektív municipálnej formácie V 4 začali diskusie o nastavení eurofondov po ukončení terajšieho programového obdobia. Netreba pritom zabúdať aj na veľké európske banky, ktorých úvery môžu byť lákavejšie na financovanie zmysluplných cezhraničných projektov ako terajšie 5 % spolufinancovanie eurofondov s byrokratickou záťažou a k tomu aj s rizikom ťažko predvídateľných korekcií. Viac možností na riešenia zlého dlhodobého stavu neexistuje. Pred nami stoja iba dve možnosti. Buď zostane všetko po starom, a budeme pokračovať vo vývoze peňazí, alebo nastúpi obdobie koordinovaných investícií v prihraničných regiónoch. 

(PRAVDA, 27. septembra 2017)