PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Robert Ištok: Regionálne politické strany v niektorých štátoch expandujú

 Prof. RNDr. Robert Ištok, CSc. pôsobí na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej unvierzity v Prešove a na Prírodovedeckej fakulte Ostravskej unvierzity. Je autorom a spoluautorom viacerých publikácií venovaných politickej a regionálnej geografii a geopolitike.

Ako sa pozeráte na politickú konkurenciu v samosprávach?

Robert Ištok: V prostredí samospráv sa konkurencia zvyšuje. Jednou z príčin je možnosť voľby nezávislých kandidátov, ktorí nie sú viazaní na program politických strán, týka sa to však najmä úrovne obcí a miest. Okrem toho sa v tomto priestore vo väčšej miere presadzujú aj kandidáti mimoparlamentných strán. Vo veľkej miere to závisí od kvalít a schopností kandidáta, ktorý je vo svojom volebnom obvode viac známy a teda preferovaný alebo zaznávaný. Po neúspešnom poslaneckom pôsobení môže byť vnímaný ako osoba, nie ako predstaviteľ konkrétnej politickej strany a teda napriek jej vysokým preferenciám v celoštátnom meradle je vo voľbách neúspešný.

Naopak, niektorí regionálni, resp. „lokálni“ politici, ktorí nie sú viazaní na tie politické strany, ktoré sa dostali do NR SR, sa môžu vďaka svojej aktivite v prospech rozvoja obce, mesta alebo regiónu etablovať aj na niekoľko volebných období v obecnom či mestskom zastupiteľstve, ako aj v zastupiteľstve VÚC, resp. na poste starostu, primátora, ale možno aj predsedu samosprávneho kraja.

Čo by Slovensku dali regionálne politické strany?

Robert Ištok: Ak za regionálne politické strany pokladáme za strany, ktoré majú reálnu volebnú základňu v podstate vymedzenú občanmi konkrétneho regiónu v rámci štátu, možno konštatovať, že v rámci Slovenska je ich aktivita minimálna.

Ako príklad spomeniem stranu Náš kraj, ktorá sa považuje za regionálnu politickú stranu a ktorá uverejnila programové tézy a ciele činnosti koncom apríla 2010. V posledných parlamentných voľbách nemala svojich kandidátov (aspoň o nich neviem), hoci v prezentovala spoluprácu s parlamentnými stranami. Okrem toho sa v jej programe vyzdvihuje etnický princíp v podobe preferovania cieľov zvyšovania úrovne národnostného povedomia občanov SR hlásiacich sa k rusínskej a ukrajinskej národnosti. Etnické strany však nemusia byť zároveň regionálnymi stranami. Takéto vymedzovanie podľa môjho názoru brzdí angažovanie sa takejto strany za určitý región, ktorý je súčasťou občianskej spoločnosti štátu.

V štátoch západnej Európy je bežná situácia, že regionálne politické strany pôsobia v regionálnej i v celoštátnej sfére, dokonca možno hovoriť o ich expanzii. Nazdávam sa, že u nás je na celoštátnej úrovni, ale azda aj na úrovni samosprávnych krajov, možná dohoda poslancov viacerých politických strán, ktorí sú schopní spoločne hlasovať za záujmy regiónov, z ktorých pochádzajú..

Podľa môjho názoru vzťah voličov k samosprávnemu regiónu ovplyvňuje aj jeho teritoriálne  vymedzenie. Napriek viacerým výhradám zo strany geografov (ku ktorým sa hlásim) zostali samosprávne kraje vymedzené v pôvodnej podobe. Je to tak aj napriek programovým vyhláseniam „pomečiarovských“ vlád, ktoré boli pri moci v rokoch 1998 až 2006. Azda je tu predstava, že občania – voliči - si na nové regióny zvyknú... Ale ako vníma situáciu občan - volič, keď hranica samosprávnych  krajov prebieha medzi dvoma úzko prepojenými mestami ako sú Levoča a Spišská Nová Ves sa nikto nepýta. Myslím si, že príslušnosť obyvateľov k dlhodobo osvedčeným historickým regiónom, ktoré boli umelo rozdelené v roku 1996 stále pretrváva. Ich „genius loci“, vypestovaný spoločnou históriou sa ešte nestratil.

Do akej miery dokážu miestni politici, na úkor veľkej politiky ovplyvňovať život v samosprávach?

Robert Ištok: Odpoviem stručne. Nazdávam sa, že pozícia miestnych politikov na úrovni starostov a primátorov je nezastupiteľná. V prípade obcí je to nepochybné, starosta je dominantnou osobnosťou, ktorá je schopná zabezpečovať základné verejnosprávne služby pre obyvateľov obce. Tak je tomu aj v prípade primátorov menších miest. Ukazuje sa, že vo väčších mestách je situácia iná, viac tam totiž vystupujú do popredia aj stranícke záujmy, ktoré môžu ovplyvňovať činnosť orgánov samosprávy. Ďalšou otázkou je problém „zdvojovania“ funkcií (napr. primátor a zároveň poslanec NR SR).

(Anketa k regionálnym politickým stranám In: Územná samospráva, č. 5/2010)