PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
keď sú slovenské mestečká šikovné (SME),
prihraničné nákupy nestačia (PRAVDA),
po vzore zdieľanej ekonomiky očakávajme zdieľanú samosprávu (JOJ),
šancou pre malé obce môžu byť mikroregióny (TASR).







sen o inteligentných mestách

gabriela kajtárová, moderátorka: "ako meniť mestá po celom slovensku tak, aby sa nám v nich jednoduchšie a príjemnejšie žilo. Jednou z odpovedí na túto otázku sú technológie. lampy, ktoré informujú o voľných parkovacích miestach, budovy, ktoré si samé vyrobia elektrinu, aplikácie v mobile, ktoré nám ukážu polohu autobusu, na ktorý čakáme či nájdu spolujazdca do auta. to je iba zlomok riešení, ktoré dokážu meniť naše mestá na inteligentné, alebo ako sa im hovorí aj smart cities.

v európe pribúdajú a teraz je aj na našich starostoch a primátoroch, ako sa chopia šance. o téme sa dnes diskutuje na konferencii v košiciach a aj u nás v relácii z prvej ruky. v štúdiu vítam vladimíra juríka z klubu smart cities, dobrý deň. a na telefónnej linke je michal kaliňák, hovorca združenia miest a obcí slovenska, pozdravujem do prešova. od mikrofónu želá príjemné počúvanie gabriela kajtárová. 

pán kaliňák, začneme pri vás. ktoré slovenské mestá sú tak najďalej v snahe o to, aby boli inteligentné a povedzme si aj nejaké konkrétne príklady nejakých projektov, ktoré vynikajú." 

michal kaliňák, hovorca ZMOS: "ak by sme to zobrali komplexne, tak môžeme povedať, že všetkých osem krajských miest sa hlási ku koncepcii smart cities. ak sa ale pozrieme detailnejšie, tak môžeme poukázať napríklad na Poprad, ktorý už rieši inteligentné prístupy vo vzťahu k zelenej vlne, k preprave vodičov, k parkovaniu, a to všetko v prepojení na verejné osvetlenie. tu ale v tejto chvíli by sme nemali hovoriť o konkrétnych lastovičkách, ale skôr o samotnom princípe, ktorý môže nadchnúť tak mestá, ako aj obce, ktoré sú susediace, pretože tieto riešenia ponúkajú permanentný rozvoj k spokojnosti širšej skupiny ľudí a širšieho územia ako je iba kataster konkrétneho mesta."

gabriela kajtárová: "áno, rozumiem, poďme k pánovi juríkovi. v európe existuje zhruba 240 miest, ktoré už teda postúpili v tej ceste k tomu, aby boli smart. keď sa porovnávame o ostatnými krajinami, pán Jurík, na Slovensku, zaostávame, vedieme, alebo kde sme v tej tabuľke?"

vladimír jurík: "no, určite nejdem teraz vymenovávať tie mestá, o ktorých ste hovorili. obecne platí, že najďalej sú v anglicku, sú v škandinávii, ale takisto sú veľmi dobre koncepty v barcelone, takisto sú v taliansku, hamburg je dobrým príkladom. v podstate to anglicko by som možno spomenul z toho dôvodu, prečo vzniklo ako prvé. všeobecne známe sú koncepty PPP projektov partnerstva súkromného a verejného sektora, ktorý takisto bol odštartovaný v týchto končinách. a tam vznikla veľmi dobrá komunikácia medzi verejným sektorom a súkromným sektorom. podľa mojej mienky toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa to podarilo, lebo pre úradníka je ten podnikateľ vnímaný ako partner, chovajú sa k sebe s úctou, produkujú spolu. to znamená, že tá cesta potom k smart cities bola ďaleko jednoduchšia. my v podstate sme v polohe, keď sa od týchto miest učíme."

gabriela kajtárová: "a keby sme sa mali naozaj zaradiť niekde do toho rebríčka zaostávame, alebo je to tak, že chytáme sa?"
vladimír jurík: "ako chytáme sa celkom určite, ale ako ja by som povedal, že toto ani nie je o nejakých pretekoch, lebo koniec koncov žiadne mesto ani z tých, o ktorých hovoríme na západe, nie je komplexne orientované komplet smart cities. keď si zoberieme nejakú implementačnú mapu, tak každé z tých miest v niečom vyniká. to znamená, že tento princíp sa dá aplikovať aj u nás. my celkom určite neurobíme z niektorého slovenského mesta nejakú výkladnú skriňu, kde môžeme povedať, tuná aplikujeme všetky technológie a ostatní sa poďte učiť. skôr to vidíme v polohe vytvárania pilotných projektov pre jednotlivé mestá podpory a potom zdieľania týchto informácií. čiže z nášho pohľadu je veľmi dôležité, že smart cities, a to aj v zahraničí aj u nás, majú obrovskú schopnosť zdieľať svoje poznatky. môžem povedať, že za desať rokov spolupráce so zahraničnými partnermi sa nikdy nestalo, že by ten partner povedal, že proste my smie niekde ďalej a nemáme nejaký záujem tieto informácie s vami zdieľať."

gabriela kajtárová: "pán kaliňák, európska únia pracuje na tomto projekte, veľkú koncepciu náš podpredseda európskej komisie pre energetickú úniu maroš šefčovič, veľmi často o nej vlastne chodí hovoriť aj na slovensko, vysvetľovať to slovenským starostom, primátorom. z toho vášho pohľadu, ako sa na toto chytajú vlastne tí slovenskí primátori? je to niečo, čo im európska únia alebo pán šefčovič dokážu vysvetliť, je to niečo, čo chcú?"

michal kaliňák: "podľa môjho názoru toto je agenda, ktorú treba naplniť konkrétnym obsahom a keď vy ste aj v úvode spomínali verejné osvetlenie, budovy, autá, hromadnú dopravu, tak to všetko sú tie témy, ktoré si primátori, starostovia vedia predstaviť vo svojom prostredí. to znamená, že z tohto pohľadu pre nás nejde o úplne novú tému, skôr ide o iný názov, ktorý už doteraz riešil postupy samospráv. veď si zoberme konkrétne verejnoprospešné služby, či už je to zelená vlna, či je to parkovacia politika, alebo inteligentné verejné osvetlenie, prípadne smart ovládania parkovania a hromadnej dopravy cez SMS. to všetko sú dôkazy o tom, že samosprávyuž majú za sebou prvé kroky, len doposiaľ to nebolo riešené tak komplexne a tak koncepčne, ako je to definované v príkladoch dobrej praxe zo zahraničia, teda cez dopadové štúdie, ktoré sa osvedčili v agende smart cities."

gabriela kajtárová: "tuto sa zastavím a spýtam sa pána juríka, ako by teda mali tí starostovia po správnosti začať? majú začať tak, že naozaj zavedú nejaké lastovičky, tam nejaké lampy inteligentné, tam nejaké lavičky, alebo si naozaj majú sadnúť s tými odborníkmi a teraz diskutovať jeden rok, spísať nejakú koncepciu a potom až pokračovať ďalej, hoci je to teda časovo náročnejšie."

vladimír jurík: "ako súhlasím s pánom kaliňákom, že niektoré koncepty, ktoré spomínal tu už boli. v tom širšom poňatí, ja som spomínal tú implementačnú mapu, to znamená, že my tento proces vnímame ako komplexný. a o čom sme doteraz nehovorili je postoj toho samotného mesta k tejto problematike a zmeny, ktoré jeho čakajú. lebo celý tento systém je postavený na tzv. mestských inováciách. mestské inovácie majú tú schopnosť, že dokážu istým spôsobom svojimi nárokmi meniť požiadavky na manažment mesta. to znamená, iným spôsobom komunikujú medzi sebou jednotlivé odbory s firmami, s mestskými podnikmi, s obyvateľmi. to znamená, že tam je ďaleko väčší nárok povedzme aj na informačno-komunikačné technológie, lebo oni potrebujú informácie v reálnom čase. už mestá, ktoré tam boli aj spomínané poprad, kežmarok atď., už prišli na to, že napríklad už majú svoje bariéry, že už potrebujú napríklad servre, ktoré potrebujú, aby boli rýchlejšie, aby boli bezpečnejšie, aby boli ďaleko kapacitnejšie. a toto všetko vo vzťahu k občanom je vlastne založené na tom, že tí občania toto vnímajú ako službu. teraz keď ja hovorím o mestách, ktoré sú vonku, ktoré toto všetko prešli, tak tam tento manažment mestský je vnímaný ako služba občanom. to znamená, že občan je tam vnímaný ako stránka a ten podnikateľ nie je vnímaný ako povedzme nepriateľ, ale to sú partneri tohto projektu. a títo partneri keď dajú dôveru tomu mestu, a to mesto, keď sa potom ďalej orientuje aj na nejaké hmotné statky, nazvime to povedzme nejaké cyklotrasy, plavárne, ihriská, športoviská, tak vzniká podpora zo strany týchto občanov. čo je podstatné, tento systém má v sebe zabudovanú transparentnosť. to znamená, nie je to transparentnosť deklarovaná, nie je potrebné ukazovať na internete kto čo robí, ten občan si vie veľmi ľahko spočítať aj pri tých ďalších voľbách čo kto reálne urobil a či je to..., ktorá tam je, či je podporovateľná povedzme si."

gabriela kajtárová: "pán kaliňák, ak by ste porovnali, aký prístup si volia mestá na Slovensku, čo by to bolo? Sú mestá, ktoré možno idú práve tými technologickými vychytávkami a sú mestá, ktoré robia tie koncepcie a napríklad ak sa mení starosta, primátor, poslanci každé štyri roky, tak potom sa nestane, že tá koncepcia, ktorú niekto vytvoril, skončí v šuplíku?"

michal kaliňák: "presne to bolo niekedy veľká obava v minulosti, ale keďže samosprávy si aj v súvislosti so žiadosťami o eurofondy musia pripravovať programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktoré sa robia na výhľad piatich rokov a zároveň si schvaľujú v zastupiteľstvách rozpočty, ktoré sú na aktuálny rok, ktorý prichádza a zároveň s výhľadom na ďalšie roky, to znamená, že tu sa môže vízia prekryť s reálnymi peniazmi. to znamená, že ani výmena po voľbách nemôže znamenať, že samospráva vycúva už z rozbehnutého projektu, alebo z projektu, ktorý treba zdokonaliť. a to je tá výhoda, že to programovanie už dáva samosprávedlhodobejšiu víziu, ktorá je krytá financiami. A toto je vlastne tá stabilita tej samosprávy v nezávislosti od výsledkov komunálnych volieb."

gabriela kajtárová: "dobre, zostaňme pri peniazoch. európska investičná banka ponúka na Slovensku na podobné projekty 150 až 200 miliónov eur. Čo sa dá za tieto peniaze urobiť?"

vladimír jurík: "trošičku poďme ako reálne uvažovať. európska investičná banka má nejaké svoje limity, to znamená, minimálny limit na investíciu je 20 miliónov eur. to znamená, toto nie je úplne typická situácia pre financovanie komunálnych projektov. Sú určité schémy povedzme cez slovenský investičný holding a určité projekty, ktoré sú pripravované povedzme na úrovni spolupráce jednotlivých ministerstiev, ktoré by umožnili mestám vstupovať do takýchto projektov. ale v súčasnosti pokiaľ viem, tak neexistuje taká schéma, ktorá by okamžite umožnila mestám takto sa podieľať. my sme určité schémy navrhovali povedzme aj na báze eurofondov, ktoré by istým spôsobom aspoň sčasti nahrádzali tie dotačné schémy, ktoré tu sú a skúšame uvažovať tým spôsobom, že by povedzme tie projekty, ktoré majú deklarované určitým spôsobom nejaké parametre a dosiahnu ich, aby mohli v konečnom dôsledku byť odmenené tak povediac nejakými 20-timi až 50-timi percentami následnej dotácie. to znamená, keď splním parametre. čiže hovorím o inovatívnych projektoch. čiže je to ako pozícia niečo za niečo. lebo totiž to má v sebe tú výhodu, že takto postavené projekty dokážu motivovať aj iné mestá, aby sa touto cestou dali. čiže v tom je tá výhoda. čiže nie je to ako strata tých peňazí."

gabriela kajtárová: "pán kaliňák, vy si čo myslíte, že sa dá s tými peniazmi spraviť a možno nadviažte na pána juríka, že ako je to teda s tými projektmi v hodnote 20 miliónov."

michal kaliňák: "tu treba ale povedať, že smart cities netreba vnímať ako... iba v kontexte miest, ale skôr možno ako smart komunity, lebo ak si zoberieme, na slovensku je strašne veľmi málo miest, ktoré svojim počtom obyvateľov dokážu vytvoriť také smart projekty, ktoré by boli udržateľné dlhodobo. pretože ide o veľké investície na relatívne malom území. preto, ak by sme hovorili skôr aj o smart komunitách, tak si povedzme, že napríklad malé medzilaborce by dokázali takýmito projektami obslúžiť územie celého okresu a pritom tento okres je stále na úrovni niektorých okresných miest. teda iba miest. to znamená, že jednoducho treba tú inováciu vytiahnuť viac z krajských miest, alebo okresných a možno aj na úroveň medziobecnej spolupráce. a ak ste v úvode spomínali aj PPP projekty, teraz eurofondya možnosť úverov, tak to vlastne otvára druhý rozmer, a to je akýsi záložný plán. ak by sa teraz podarilo samosprávam naštartovať komplexný rozvoj cez eurofondy, tak potom sú tu PPP projekty, potom už je spolupráca samosprávy, občana a podnikateľa a my ideme ďalej, od investícii a inovácií sa dostaneme k spoločenskej zodpovednosti a tiež k lokalpatriotizmu. ale vlastne to všetko dokazuje, že smart riešenia sú o všetkom, nie iba o technológiách, nie iba o modernizácii, ale o celej zmene myslenia a akejsi kooperácii všetkých subjektov na danom území."

gabriela kajtárová: "dobre, nadviažem ešte na tú zmenu myslenia, lebo mne vychádza z toho, že tú zmenu myslenia vo veľkom množstve teda musia urobiť aj samotní ľudia. lebo pokiaľ sedíme v autách a stojíme v zápchach, tak asi nedokážeme vyriešiť dopravu, aby bola inteligentná. pán jurík, nakoľko je toto ten kameň úrazu, že vlastne ľudia nedokážu, neradi presadajú do MHD napríklad."

vladimír jurík: "toto je inak taká kardinálna otázka, ja si pomôžem príkladom. všetci máme problém s tou dopravou čo ste spomínali, s parkovaním. nevyriešim parkovanie tým spôsobom, že spoplatním centrum mesta a vyženiem tie mestá do okrajov. takisto si nepomôžem, pokiaľ budem budovať nové parkovacie plochy v tom ďalšom pláne, pretože naša schopnosť nakupovať autá je vyššia ako schopnosť budovať nové parkovacie miesta. čiže ako z toho von. my sme na túto tému sa rozprávali so spoločnosťou ... architects v kodani, to je významný ateliér, ktorý prakticky zmenil centrum kodane a centrá mnohých miest nielen v európe, ale aj vo svete. oni povedali počítať, treba počítať. to znamená, že dostanem sa do situácie, kedy si poviem, tadeto cesta proste nepovedie, musím uvažovať nad tým, že musím zapojiť mestskú hromadnú dopravu, musím zapojiť... dopravu, musím zapojiť pešiu dopravu, musím zapojiť zdieľanie, ktoré u nás je prakticky neznáme, to znamená zdieľanie nielen bicyklov, ale aj áut. Konkrétny príklad poviem, mnohí ľudia v kodani, zhruba 40 percent obyvateľov cestuje do práce na bicykli. a z tých 40-tich percent 70 percent aj v zime. samozrejme, že potom priorita zo strany mesta je taká, že musí najprv odpratať cyklotrasu, potom chodníky, potom cesty. Nie z cesty nahrnúť sneh na cyklotrasu a tým končíme. čiže toto je jeden z takých príkladov, že ja som presvedčený, že tá zmena zo strany ako ľudí by bola. Keď ostanem pri tých cyklotrasách, pokiaľ by tie cyklotrasy boli bezpečné, pokiaľ by ľudia nemali problém s tým, že pokiaľ sú v práci, že im niekto ukradne bicykel, tak obrovské množstvo ľudí, špeciálne v bratislave, ale v mnohých mestách by chodilo do práce na bicykli. lebo ten rádius toho dojazdu väčšinou nie je väčší ako 8 kilometrov."

gabriela kajtárová: "pán kaliňák, vám takú filozofickejšiu otázku typu sliepka, vajce. čo treba skôr, ten dopyt ľudí, že chcú MHD lepšie, lepšie prímestské spoje, chcú cyklotrasy, ale tam naozaj proste musí prísť nejaký progresívny starosta a povie, dobre, ja zakážem autá v centre mesta a budeme budovať cyklotrasy. čo by podľa vás malo byť prvé? majú sa zlepšovať tie služby mesta prvé , aby motivovali ľudí, aby nastúpili do tých autobusov, alebo ľudia musia nastúpiť do autobusu, aby sa zlepšovali tie služby mesta?"

michal kaliňák: "ja by som odpovedal opačne, že s jedlom rastie chuť. to znamená, že s každou možnosťou, ktorá sa ponúkne, je predpoklad, že bude prijatá. a na druhej strane zareagujem na pána juríka, ak pozitívne príklady zo zahraničia sú to, čo dokáže motivovať a inšpirovať, tak potom je predpoklad, že každý úspešný problém vyriešený na slovensku v konkrétnom meste, dokáže byť aj tlakom konkurenčného prostredia, aby sa aj obyvatelia pýtali svojho vedenia mesta, ako je možné, že u susedov funguje niečo, čo u nás ešte ani nebolo zavedené." 

vladimír jurík: "tak, súhlasím."

gabriela kajtárová: "ja mám takú otázku na pána juríka a poviem konkrétny príklad, napríklad prešovského obchvatu, kde odborníci hovoria, že ten obchvat pomôže málo, ale napríklad ľudia hovoria, že ten obchvat chcú, teraz tie mestské orgány sa vlastne postavili na stranu svojich voličov. v takýchto prípadoch napríklad neexistuje dopyt a ľudia nie celkom vždy veria tým odborníkom, že je to potrebné a namiesto toho, aby si niekto pýtal lepšie vlakové a autobusové spojenie, tak ľudia si na slovensku jednoducho pýtajú diaľnicu, tak sme na to zvyknutí. čo s tým?"

vladimír jurík: "tie mestá, o ktorých sme hovorili v zahraničí, sú typické, k tým autám sme ešte nehovorili, že mali vždy na začiatku nejakú víziu. to znamená, čo to mesto je teraz, čo chcem, aby bolo, ako by malo vyzerať o nejakých 30 rokov, aké stratégie k tomu povedú. toto je podľa mňa kardinálna otázka, ktorú je treba si zodpovedať, lebo takéto vyjednávanie na konci, keď už horí, tam nikdy sa nedajú vylúčiť aj rôzne predvolebné kontrakcie a podobné veci, ktoré väčšinou u týchto politikov sú, takže tam väčšinou vznikne otázka áno, že komu veriť. to znamená, ako keď poctivým spôsobom sa chcem postaviť k tvorbe smart cities, tak mal by som začať u nejakej vízie. Koniec koncov, to je aj zodpovednosť toho vedenia, aby malo nejakú víziu. Problém s víziou je v tom, že každé to zastupiteľstvo, ten primátormá štyri roky pred sebou a tam je vždy obava, proste ja niečo rozpracujem, nebudem schopný ukázať výsledky a skončím zle, môj nástupca bude mať túto slávu. ale to je zase otázka, o ktorej sme tiež nehovorili, to je otázka komunikácie s obyvateľmi. my máme veľmi slabú komunikáciu, úroveň komunikácie celkovo, aj štátnej aj verejnej správy s obyvateľmi, a tam myslím, že by sme tiež mohli chodiť po príklady do zahraničia."

gabriela kajtárová: "pán kaliňák, neviem, či chceme reagovať na toto, alebo by som sa posunula k otázke o tej vízii, na ktorú nadviažem. ja som počúvala veľa pána šefčoviča ako rozprával o tej vízii a tá vízia je veľká, napríklad aj pokiaľ ide o budovy a ako bude napríklad fungovať MHD, že oni si to predstavujú tak, že v budúcnosti jednoducho si zavoláte MHD vyslovene mobilným telefónom, že bude chodiť nejaké auto bez šoféra, ktoré zozbiera ľudí podľa mobilnej aplikácie, bude sa navigovať na základe GPS signálu, ktorý bude komunikovať s tými budovami, budovy budú vysielať WiFi signál, v podstate aby sa te sa mohli dorozumieť hocikde. ako tie vízie sú veľmi futuristické a keď sa teraz postavíme na zem, čo z toho vieme dosiahnuť v reálnom čase, alebo ako si to predstavujú starostovia a primátori do blízkej budúcnosti?"

michal kaliňák: "možnože v prvom rade sa oplatí pozrieť na kľúčové veci, ktoré ľudia denno-denne potrebujú a vnímajú a cítia. zoberme si verejné osvetlenie, takmer 90 percent samospráv verejné osvetlenie spravuje vo vlastnej réžii. ak bude inteligentné, ak bude reagovať na intenzitu osvetlenia, ak bude reagovať ako návesná informačná tabuľa, si to ľudia už dokážu stotožniť s inováciami. ak pôjdeme k akejkoľvek inej verejnoprospešnej činnosti, zistíme to isté. pri prešove je jedna malá dedina, ktorá funguje tak, že z jedného centrálneho bodu je spravované celé verejné osvetlenie. to už je inovácia. môžme ísť do príklad do iných regiónov, kde jednoducho už dnes sú budovy energeticky úsporné, môžeme ísť do príkladov spaľovní odpadov, ktoré zároveň vyrábajú aj teplo a zároveň aj svetlo, pretože sú napojené na elektrické osvetlenie. takže my tých príkladov máme už niekoľko, skôr ich treba ešte viac vytiahnuť vonku a poukázať na dve možnosti. Po prvé, tieto príklady sú udržateľné, ak sa dajú preklopiť do iných samospráv. a po druhé, ak majú naďalej rásť, tak je potrebné ich napojiť na ďalšie verejnoprospešné činnosti a aktivity, na to, čo ľudia reálne denno-denne cítia." 

vladimír jurík: "ja sa zastavím pri tom, bola tam spomenutá dedina. už sa mi párkrát stalo, že som sa rozprával s primátorom mesta, ktoré malo povedzme 15, 20-tisíc obyvateľov a on hovorí, no, toto je taká záležitosť pre krajské mestá, toto pre nás ako nie je. existuje pojem smart village. to znamená, že ktorá obec koniec koncov by nechcela usporiť energie, ktorá by nechcela mať menej odpadov, ktorá by chcela mať lepšie naplnený rozpočet. to znamená, že vidíme to tak, že koncepty môžu byť zamerané aj na mestá, aj na obce, ale ja tam chcem podčiarknuť určitým spôsobom ten regionálny kontext, lebo tu sa nehovorí napríklad o smart regiónoch, naznačil pán Kaliňák smart komunity, ale tam asi nie sme v nejakom rozpore. totiž tie smart regióny, ktorých centrom povedzme sú mestá ako motor rozvoja toho regiónu, oni totiž generujú aj pracovné príležitosti. oni generujú aj malé stredné podniky. len je dôležité, aby tie malé, stredné podniky neostali v nejakých inkubátoroch, ale aby dostali svoj obchodný priestor. aby dostali svoj obchodný priestor povedzme na tej úrovni toho mesta. samozrejme, sú startupové, ktoré pôjdu ďalej a budú schopné využívať až povedzme trh európskej únie, 500-miliónový trh európskej únie. ale to je podstatné, že toto sú malé stredné podniky, ktoré ostávajú v tom regióne, neodchádzajú preč a možno nezabezpečujú veľkú zamestnanosť, ale trvalú zamestnanosť. to znamená, že v takýchto súvislostiach to chceme vidieť, čiže len chcem povedať, že nie je to záležitosť len pre mestá a nie je to záležitosť len pre veľké mestá." 

gabriela kajtárová: "tu ešte zostaneme pri tej zamestnanosti, lebo naozaj pri technológiách sa veľmi často spomína to, že môžu generovať pracovné miesta. pán kaliňák, vy viete povedať nejaký príklad toho, ako by to mohlo zafungovať v praxi?"

michal kaliňák: "príkladov je niekoľko, ja už som teda spomínal napríklad to inteligentné verejné osvetlenie, ktoré funguje a funguje na báze správy osvetlenia, ktoré ide tak ulicami mesta, ako aj susedných obcí. to znamená, že jednoducho z jedného centrálneho bodu, úspory na elektrine cítia obyvatelia mesta, ako aj susedných dedín. ak pán jurík spomínal mestské podniky, alebo teda malé a stredné podnikanie, tak zrejme aj táto agenda otvára veľmi dôležitú tému, a tou témou je lokálna hospodárska politika. čo všetko vie zabezpečiť mesto vo vlastnej réžii cez svoje vlastné malé a stredné podniky, prípadne, akým spôsobom by mohlo získať finančnú podporu na to, aby sa naďalej rozvíjalo z hľadiska lokálnej zamestnanosti, ale aj poskytovania tovarov, výrobkov, alebo aj správy tých verejnoprospešných činností, ktoré sú postavené na báze inovatívnych technológií a tým pádom sú poskytované a spravované širšiemu územiu."

gabriela kajtárová: "musíme už končiť, určite by sa dalo o tom ešte veľa debatovať aj budeme, ale nabudúce. ďakujem a dovidenia." 

(rozhlasová stanica slovensko; z prvej ruky; 5. mája 2017; 12.30 gabriela kajtárová)