PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
počet záujemcov o funkcie v komunálne klesá (SME),
férovka kandidátov (PRAVDA),
volebnej účasti opäť pomôže vidiek (PRAVDA),
so susedmi sa oplatí porovnávať (PRAVDA),
sú naše mestá SMART (TA3).





Sme obeťami pasivity, nie rozmarov počasia

Príroda nás nezaskočila, dobieha nás nepripravenosť. 


Keby sme kvalitu životného prostredia na Slovensku hodnotili podľa počtu prijatých koncepcií, stratégií, zákonov, smerníc i medzinárodných povinností, mali by sme ju ukážkovú.

Lenže v zime rastie spotreba energie na vykurovanie a v lete na ochladzovanie. A rýchle búrky v priebehu roka zaplavujú ulice, ničia majetok a spôsobujú veľké finančné škody.

Rast spotreby aj výdavkov

Každoročne sa u nás prepisujú teplotné rekordy, pričom v najbližších tridsiatich rokoch by sa Európa mala otepliť až o dva a pol stupňa. Elektrárne hlásia rast spotreby energie počas leta v súvislosti s chladením kancelárií, domov a bytov, pričom poľnohospodári rátajú každé euro, ktoré musia premeniť na vodu v závlahových systémoch.

Medzi rokmi 1994 – 2007 zastavané územie na Slovensku narástlo o 77 percent, presnejšie z 128 463 hektárov na 227 931 hektárov. Škody spôsobené povodňami za posledných desať rokov presiahli 710 miliónov eur.

Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku je na úrovni 12 percent. Akoby sme nevedeli využiť slnko ani vietor. Kašleme na slnečnú i veternú energiu, na dary prírody. Radšej investujeme do betónu, drahých zdrojov elektriny a zvyšovania výdavkov v dôsledku horúčav a na sanáciu škôd po povodniach.

Začiatkom letných prázdnin, po výdatných dažďoch a krupobití na západnom Slovensku, v jednej z poisťovní nahlásili viac ako 150 škôd. O dva týždne na to voda podmyla chodníky na takmer celom území Vysokých a Belianskych Tatier. O niekoľko dni na to následky záplav už odstraňovali ľudia na severe Slovenska. Časti nášho hlavného mesta boli zaplavené na konci školského roka aj na konci letných prázdnin.

Problém nemožno oklieštiť na výkyvy počasia a diskusiu o životnom prostredí vymedziť na to, aký je prijateľný profit zo spracovania komunálnych odpadov či z ťažby uhlia.


Nie je to agenda jedného ministerstva

Príroda nás nezaskočila. Iba nás dobieha vlastná nepripravenosť. Počasiu nemôžme prikázať. O to viac by sme sa mali sústrediť na zmysluplnú environmentálnu politiku.

Vo volebných programoch by okrem asfaltovania mali mať miesto zelené strechy, vodozádržné riešenia a podobne.

Nemožno ju merať časom, kedy sa čo najviac priblížime európskym záväzkom vo vzťahu k zvýšeniu separácie odpadov, prípadne tempu, ktorým budeme odstraňovať envirozáťaže, či dĺžke diskusií o zálohovaní PET fliaš.

Tiež nebude korektné si namýšľať, že je výlučne v gescii jedného rezortu, hoci ten to má v názve. Kým napríklad Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky klímy patrí rezortu životného prostredia, v roku 2010 bolo vtedajšie Ministerstvo hospodárstva a výstavy SR autorom Národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

Makto môžeme pokračovať Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka či ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy vrátane tých, ktoré participovali na Stratégii Európa 2020, ktorú nahrádza nový dokument, ďalšia desaťročnica.

Samozrejme, nemôžme obísť ani Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja na úrovni obcí, miest a samosprávnych krajov, koncepcie samospráv v oblasti tepelnej energetiky či Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike. Od úprimných slov a dobrých úmyslov treba ísť ďalej, k riešeniam.

Dokumenty platia, ale neustále rastú výdavky na odstraňovanie škôd po povodniach, spotreba energií aj výdavky domácností, samospráv i firiem.


Chýba environbalíček

Takmer v pravidelných intervaloch sa k nám dostávajú rôzne sociálne balíčky. Chýba však environbalíček. Súhrn systémových podporných opatrení, ktorý priamo podporí tvorbu tzv. zelených pracovných miest a zatraktívni zelené verejné obstarávania.

Sme typická vidiecka krajina. Slovensko je plné dedín, v ktorých poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, agroturistika môžu byť záložným plánom pre stabilitu hospodárstva v momente, keď automobilky a firmy zabezpečujúce subdodávky zažijú krízu.

Zárukou stability je predsa rozloženie síl a rizík. To treba vidieť v systematickej podpore vidieka, väčšom využívaní alternatívnych zdrojov energií a v orientácii na opatrenia na ochranu a tvorbu životného prostredia. Sú to investície do zelenej budúcnosti a rozvoja celého územia.


Čo (ne)robiť

V samosprávach treba zvážiť, či je vhodné si nárokovať tzv. daň za stavebné lešenie, teda daň za zabratie verejného priestranstva, keď si nájomníci zatepľujú paneláky, aby usporili na teple, a za lešenie musia platiť miestnu daň.

Vo volebných programoch pred komunálnymi voľbami by okrem betónovania a asfaltovania mali mať miesto zelené strechy, vodozádržné riešenia, regulácie vodných tokov, zavádzanie nízkoemisných zón, podpora „zelenej“ dopravy a ďalšie riešenia, ktorými mestá a obce môžu výraznejšie prispieť k ochrane a tvorbe životného prostredia.

Prístup k tejto problematike musí byť aktívnejší. Aby sme neboli obeťami pasivity, ale užívateľmi výhod. Toho, čo nám korektným prístupom dokáže príroda vrátiť.

Tak ako pri diskusii o dôchodkovom veku nemôžeme ignorovať budúcnosť za horizont niekoľkých volebných období a kvalitná práca so žiakmi na základných školách sa nám v budúcnosti zúročí talentmi, zručnými a rozhľadenými ľuďmi, tak by sme v zelenom odtieni mali vidieť perspektívu pre ďalšie generácie, ekologickú aj ekonomickú stabilitu.  

(SME, 12. septembra 2018, https://komentare.sme.sk/c/20909634/sme-obetami-pasivity-nie-rozmarov-pocasia.html