PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
nájomné bývanie je potrebné riešiť, nie nariekať (SME),
zostane vidiek bez predajní potravín (PRAVDA),
tri dekády komunálu (TV ZEMPLÍN).





Strany nevyužívajú silu komunálu

Demokracia potrebuje kvalitné strany. Politické strany po komunálnych voľbách rady prifarbujú realitu. Ak chceme hodnotiť ich skutočný úspech, nemôžeme to limitovať iba mandátmi, ktoré získali nezávislí kandidáti na úkor straníckej konkurencie. Dokonca by sme ani nemali pristúpiť na bilanciu širokých koalícií, v ktorých si úspešného primátora pripíše mnoho strán.

Tento prístup nielenže vytvára dojem, že v takmer troch tisíckach samospráv máme desaťtistíce starostov a primátorov, ale vytvára metodiku, podľa ktorej niet porazenej strany. A takto to predsa nie je. Na politické strany je vhodnejšie sa pozrieť podľa samostatnej kandidatúry, teda jeden kandidát a jedna značka. Tento pohľad dotvára reálnejší obraz o situácii v území ako preferované adoptovanie si zvoleného kandidáta každou zo strán širokej koalície.

Tak šiel čas v komunále
V roku 1998 tvorili vládnu koalíciu SDK, SDĽ, SOP a SMK, ktorých starostovia a primátori obsadili v decembrových komunálnych voľbách 982 kresiel a ďalších 15 115 mandátov mali v zastupiteľstvách. Opozícii patrilo 716 richtárskych stoličiek a 10 276 poslaneckých miest. O štyri roky neskôr mali starostovia zo strán vládnej koalície (SDKÚ, KDH, ANO, SMK) 610 starostov a primátorov, pričom vtedajšie opozičné strany (Smer, HZDS a KSS) ich obsadili 452. Koalícia mala v tom čase 6951 poslancov a opozičné strany 4532. Aj komunálne voľby v roku 2006 boli priaznivé k 716 starostom a primátorom z koalície (Smer, SNS, HZDS). Opozičné strany (SDKÚ, KDH, SMK) mali v tom čase 506 mandátov. Táto „vládna barlička“ sa prejavila aj v poslaneckých mandátoch. Koaličné strany mali presilovku. Presnejšie, im patrilo 7704 mandátov, kým opozičné strany svojimi poslancami pôsobili v 7003 kreslách. Iná situácia nastala v komunálnych voľbách v roku 2010, keď vládnu koalíciu tvorili SDKÚ, SaS, KDH a Most. Starostovia a primátori z týchto strán obsadili 435 radníc, opozičný Smer a SNS 659. To isté bolo aj v prípade poslaneckých mandátov. Kým koaličné značky reprezentovali 4883 poslancov, vtedajšia opozícia disponovala 5745 mandátmi. Voľby v roku 2014 boli poznamenané samostatnou vládou Smeru, ktorá mala 847 starostov a primátorov, pričom v zastupiteľstvách získala 5123 mandátov. Parlamentná opozícia získala 262 starostov a primátorov a 3952 poslancov. Samozrejme, k tomu by sme teoreticky mohli prirátať aj strany, ktoré do parlamentu prepašovali svojich zástupcov cez iné značky, ale to je irelevantné vzhľadom na to, že parlamentná SDKÚ bola v tom čase už na odchode z „prvej ligy“ a bez poslaneckého klubu. Po volebnej sobote už vieme, že koaličné strany (Smer, SNS a Most) získali samostatnými kandidátmi 876 starostov a primátorov a 6285 mandátov v zastupiteľstvách. Parlamentná opozícia získala celkovo 27 pozícií starostov a primátorov a 451 poslaneckých kresiel. Mimochodom, mimoparlamentné KDH disponuje 157 starostami, prípadne primátormi, a 2350 mandátmi v zastupiteľstvách. Koaličný rozmer samosprávy je signálom toho, akým počtom osobností disponujú strany. Ak k tomu pripočítame počet starostov a primátorov na kandidátkach do parlamentu, môžeme posúdiť kritérium „štandardnej“ strany etablovanej v komunále.

Hlas samosprávy
Samospráva je priestor na formovanie budúcich straníckych elít. Lídrov, ktorí sa osvedčia v komunále, a tak dokážu v straníckej aj vo vrcholovej politike ponúknuť svoje výsledky, dobré meno, ale aj skúsenosti a určitú optiku na problémy aj riešenia. Preto od hodnotenia samostatne získaných mandátov v samospráve netreba oddeliť aj to, ako sú strany otvorené svojim starostom a primátorom na pôsobenie v parlamente. V parlamentných voľbách v roku 2012 ponúkal Smer 17 starostov a primátorov, SNS ich mala 13, Most 31, KDH 12, OĽaNO štyroch a na kandidátke SaS bol iba jeden starosta. V roku 2016 mal Smer na kandidátke deväť starostov, ktorí priniesli 65 426 hlasov. Sieť ich ponúkla 17 a strane získali 52 945 hlasov. Na kandidátke SNS bolo 14 starostov s celkovým počtom hlasov 16 725. Most ich mal 34 s celkovým počtom hlasov 34 516. V prípade KDH bol „komunál“ zastúpený 13 kandidátmi s počtom hlasov 16 281. OĽaNO malo troch starostov s 2258 hlasmi a SaS jedného, ktorý získal 2365 hlasov.

Mylné predstavy
Politické strany zo samospráv výraznejšie nečerpajú vhodný personál. Zrejme aj to spôsobuje, že mnohým návrhom chýba objektívnejšia analýza dosahov a rizík. A niekedy sú mylnými predstavami zákonodarcov, a nie oprávnenými potrebami ľudí. Strany viac reagujú na spoločenskú náladu, hoci by ju mali aktívnejšie tvoriť. Ak si uvedomíme, že parlamentná demokracia potrebuje kvalitné strany s adekvátnou odbornou výbavou, potom by strany mali prejsť vnútornou reformou. Tak, aby si vychovávali lídrov, ktorých veľakrát formuje dobrá znalosť fungovania komunálu. Lebo ten je kolískou praktickej politiky. Keď sa na to pripravia, mali by nabrať odvahu a ľuďom dopriať viac volebných obvodov pre parlamentné voľby. Nie však preto, že je to nevyhnutné pre ich budúcnosť, ale hlavne preto, že parlamentu dávajú potrebnú dôveryhodnosť jeho členovia svojimi skúsenosťami a životným príbehom.  

(SME, 21. novembra 2018)