PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
počet záujemcov o funkcie v komunálne klesá (SME),
férovka kandidátov (PRAVDA),
volebnej účasti opäť pomôže vidiek (PRAVDA),
so susedmi sa oplatí porovnávať (PRAVDA),
sú naše mestá SMART (TA3).





Strany nie sú gangy

Avizovaná novela zákona o politických stranách chce odstrániť stav, v ktorom sa zo strán stáva politická komodita. Prepisovanie majiteľa značky, prípadne ich využívanie na kradnutie hlasov silným konkurentom nemá nič spoločné s tým, čo sa od nich v demokracii očakáva. Ani prijatie novely s výraznou podporou naprieč parlamentom automaticky neznamená, že bude lepšie. Treba pokračovať ďalej.  
           
Hra na dobrotu
Politické strany nemôžu byť exkluzívne kluby ani gangy. Musia sa otvoriť členskej základni a mali by sa etablovať na každej úrovni moci. Tak ako pre svoj úspech potrebujú voličov, tak pre svoju kvalitnú činnosť musia mať členskú základňu.

Nepozerajme sa na to, čo sú, ale aj pod tlakom avizovaných legislatívnych úprav sa treba zamyslieť nad tým, čo by mali byť. V tomto duchu by sa mala niesť celá diskusia. Ak dnes niektorí politici hovoria o tom, že chcú zaviesť zverejňovanie faktúr či zmlúv, je to lacná hra na dobrotu. Úvahy o tom, že funkcionár strany by zo zákona nemohol v určitej dobe obsadiť stranícku funkciu v ďalšej strane, zrejme narazí na ústavu. Omnoho dôležitejšie ako tieto úvahy je to, aký komfort vytvoria partaje pre vnútrostranícku demokraciu. Pozornosť si zaslúži zdroj straníckej moci. Či bude pochádzať od členov, alebo úzkeho vedenia, a či úspech v dolných priečkach, na úrovni regiónov bude výťahom do vyšších poschodí. Otázkou budúcnosti je aj neúspech v komunálnych a regionálnych voľbách, ktorý by mal diskvalifikovať regionálnych funkcionárov. Lebo práve na svojom ihrisku zažili prehru. Špeciálnu pozornosť treba venovať aj miestnym a regionálnym funkcionárom, ktorí migrujú medzi stranami podľa očakávaní vlastných benefitov. Im nejde o myšlienky, iba o značku, ktorá slúži osobným záujmom.
 
Moc z centrály
Jedna vec je zákon a druhá stanovy. Teda vnútorné pravidlá, ktoré upravujú vnútrostranícke vzťahy, mechanizmy činnosti a manažment riadenia.

Centralizované riadenie je spôsob manažovania, ktorý je zároveň signálom toho, že opraty značky drží pevne v rukách najužšie stranícke vedenie. Prejavuje sa to napríklad v spôsobe obsadzovania straníckych pozícií. Napríklad tým, že funkcionári na nižších priečkach nie sú volení, ale menovaní. Členovia, ktorí ich poznajú, by ich možno ani nezvolili, ale sú im nanútení, nadiktovaní. Tento systém sa u nás dlhodobo etabloval. V tomto riadení sa príkazy stali samozrejmosťou a od členov sa očakáva, že si ich zoberú na vedomie a časom sa s nimi stotožnia.  Strany vďaka tomu pôsobia navonok jednotne a možno aj preto v žiadnej oficiálne nepôsobí frakcia. Napriek tomu niektoré vyzerajú tak, ako by v nich pôsobili startupy a klastre.
 
Život v uliciach
Nielen v štáte, ale aj v stranách by moc mala pochádzať od ľudí, respektíve členov. Práve oni v štandardnej  strane prinášajú diskusiu, témy, postrehy, námety a bezprostredne reflektujú spoločenskú atmosféru. Nedajú na nahradiť reklamnými kampaňami, ani dátami z objednaných prieskumov. Reálne vnímajú život v uliciach, a to je najcennejší zdroj informácií.

Avšak niektoré nedokážu vlastnými členmi ani obsadiť okrskové volebné komisie a kandidátov do samospráv hľadajú cez sociálne siete. Nielenže sa nedokázali etablovať na najnižšej úrovni praktickej politiky, ale okato deklarujú záujem o parlament, pričom každá nižšia priečka je im na obtiaž.

Možno práve preto, v túžbe po moci v krajine zabudli na to, že líder bez nástupcu je sirota, čo z dlhodobého hľadiska nemôže stačiť. Podcenili hlas zdola, v čom videli skôr nevďak ako snahu o vylepšenia. Je to síce ich vnútorná vec, ale spôsob riadenia  strany naznačuje zručnosti, ktorými by jej vedenie riadilo spoločnosť. Preto novela zákona o politických stranách v sebe prináša vylepšenia súčasného stavu, ale na vnútrostranícky život bude prikrátka. Strany, keď chcú úprimne viesť spoločnosť, nesmú byť gangy, ale zodpovedné demokratické komunity.

(SME, 30. mája 2018)