PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Trpké prebudenie zo sladkého spánku

 Menšinová agenda nepatrí len politike. Patrí občianskej spoločnosti, prislúcha ľuďom. Politika preto nesmie byť cieľom, ale iba cestou k cieľu. Teda spôsobom vytvorenia štandardných podmienok na ochranu a rozvoj všetkých národnostných menšín a etnických skupín.

Na to, aby sme dôstojne a pritom precízne obhajovali naše priority nepotrebujeme prepisovať napísané, komentovať vyjadrené, alebo obhajovať neobhájiteľné. Sme menšinou bez vlastného štátu, ale toto určite nie je náš skutočný hendikep. Za ten považujem sladký spánok. Veď ako ináč sa dá označiť to, čo prezentujeme pri dôležitých spoločenských témach? Neprichádzame s vlastnými témami, ktoré bytostne potrebujeme, my dokonca nemáme silu ani len reagovať na témy iných autorov. Na nezainteresovaných to môže pôsobiť ako dôkaz našej spokojnosti s terajším stavom. Prípadne to naznačuje, že Rusíni jednoducho rezignovali. Všade a na všetko. Veľmi dobre viem, že ani jeden z možných signálov nie je správny. Dokazujú to mnohé kultúrne, spoločenské, vzdelávacie a iné sporadické i tradičné aktivity ľudí v regiónoch. Dôkazov toho, že nie sme so všetkým spokojní, že sme nerezignovali a vieme čo potrebujeme mohlo byť omnoho viac. Keby nám, či skôr naším najvyšším predstaviteľom nechýbalo viac odhodlania, nadhľadu a schopností. Pred parlamentnými voľbami bol priestor ponúknuť všetkým kandidujúcim stranám tézy rozvoja menšinovej politiky. Nestalo sa. Druhou šancou bolo ponúknutie týchto téz novej vláde pre potreby jej programového vyhlásenia. Ani tu sa nič zásadné z našej strany neudialo. Dokonca sme mlčali aj pri téme Európskej charty menšinových, alebo regionálnych jazykov. Nič nehovoríme o jej prínosoch a výzvach.

Kto nemá vlastný názor ohrozuje svoju budúcnosť. Z úcty k budúcnosti a s rešpektom k minulosti by sme mali vnímať agendu minorít ako morálny záväzok. Prostredníctvom toho musíme jasne formulovať a trpezlivo presadzovať svoje názory a naše potreby. V opačnom prípade nebudeme partnermi pre nikoho. Ani pre svojich členov, sympatizantov, iné spoločenské aj politické organizácie. Takto môže vyzerať trpké prebudenie z momentálneho sladkého spánku.

(INFORUSIN, č. 14/2010)