PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Útek od tradičnej straníckosti

 Voľby v samospráve nám ponúkajú kandidátov, ktorí nie sú len predĺženou rukou tradičných vládnych, opozičných či mimoparlamentných strán. Ide aj o bezpartajných politikov a dokonca o tzv. regionálne politické strany. Konkurencia na volebnom trhu narastá. Len nedávno bola založená regionálna strana Náš kraj a vznikla Strana patriotov. Neboli to prvé a určite ani posledné politické iniciatívy takéhoto druhu.

Nezávislí politici sa postupne udomácnili v komunálnej a regionálnej politike. Po tretích voľbách do samosprávy vyšších územných celkov môžeme konštatovať, že aj v krajských zastupiteľstvách zaujali stabilnejšiu pozíciu a stali sa súčasťou praktickej politiky. Tendencia ich volebného úspechu je evidentne stúpajúca. Výsledky komunálnych volieb napovedajú, že úspech bezpartajných kandidátov je stabilný i v miestnych samosprávach, nakoľko obsadili richtárske stoličky o ktoré mali záujem stranícki uchádzači. Jednoducho v reálnom politickom súboji boli úspešnejší. Získali pozície na úkor ostatnej konkurencie.

V prvých voľbách do orgánov samosprávnych krajov nezávislí kandidáti obsadili 18 z celkového počtu 401 poslaneckých mandátov. O štyri roky neskôr, v roku 2005, získali 39 zo 412 kresiel. Pred rokom, v tretích regionálnych voľbách dokázali získať už 55 zo 408 mandátov.

Výsledky komunálnych volieb, ak sa sústredíme na starostov a primátorov, odkrývajú ďalší potenciál nezávislých kandidátov. V roku 2002 patrili nezávislí kandidáti medzi najúspešnejších spomedzi všetkých, teda aj straníckych. Získali 32, 66 richtárskych stoličiek. V roku 2006 si však s miernym poklesom udržali pozíciu. Obsadili 30, 83 % mandátov. Je predpoklad, že aj v tohtoročných voľbách potvrdia svoju pozíciu na úrovni 1/3 kresiel.

„Máme dosť pozitívnych príkladov o tom, keď schopní miestni politici dokážu počas svojho funkčného obdobia objektívne zlepšiť kvalitu života ľudí vo svojom regióne bez ohľadu na to, aká vláda stojí na čele štátu,“ dodáva na margo pôsobenia miestnych politikov politológ Tomáš Koziak. Zdôrazňuje pritom, že „všetko závisí predovšetkým od schopností politikov, ktorých si občania v komunálnych voľbách vyberú.“

Po posledných komunálnych voľbách sa v mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici sformoval klub nezávislých poslancov – Banskobystrická alternatíva. Hoci v poslaneckých laviciach pôsobí 13 nezávislých poslancov, šesť z nich sa rozhodlo pre spoločnú strechu. Člen tohto poslaneckého klubu Vladimír Pirošík otvorene priznáva, že „zladiť šesť mimobežníkov môže byť náročné.“ Napriek tomu klub sa dá identifikvoať s konkrétnou agendou a veľmi aktívne komunikuje. „S občanmi diskutujeme osobne, telefonicky, e-mailom, blogmi, cez Facebook. Raz do týždňa prevádzkujeme na mestskom úrade bezplatnú občiansku poradňu, každý mesiac podávame desiatky interpelácií, každý kvartál usporadúvame verejné diskusie a vždy, na konci roka doručujeme do každej schránky leták s odpočtom našej činnosti,“ konkretizuje prácu V. Pirošík. Činnosť banskobystrickej alternatívy nevníma ako krok k vzniku regionálnej politickej strany. Napriek tomu by uvítal úvahy aspoň o založení celoslovenského Združenia (nezávislých) poslancov obcí a miest a to s cieľom lobingu za odstránenie najvypuklejších legislatívnych deformácií.

Dôvody pre nezávislú kandidatúru môžu byť rôzne. Osobné ambície, sklamanie zo straníckeho života, vlastné kalkulácie o výhodnejšej pozícii pre úspech vo voľbách, prípadne tichá podpora rôznych politických strán... Nezávislosť, bezpartajnosť by však v prípade dlhodobejšieho a úspešného pôsobenia v samospráve nemali byť cieľom samým osebe. Skôr prostriedkom, spôsobom alebo nástrojom pre dosiahnutie iných zámerov. Napríklad zvýšenia osobnej hodnoty politika o ktorého budú mať záujem tradičné strany. Tie mu už nemusia núkať „stranícke krytie“, keďže jeho reálna hodnota je rádovo vyššia, ale môžu mu ponúknuť napríklad ponúknuť vplyvnú pozíciu v strane prostredníctvom čoho môže reformovať pomery aké mu prekážali. Úspešný nezávislý politik je atraktívnou korisťou pre partaj, ktorej štruktúry nie sú schopné vytvoriť adekvátneho lídra. Ďalšou prípadnou métou pre takéhoto politika môže byť nová forma politickej angažovanosti. Pôsobenie v regionálnej strane. To môže posilniť skutočný podiel na moci, zvýšiť šance na presadzovanie ideového programu, naďalej konkurovať straníckemu aparátu a odlíšiť sa od ostatných nezávislých konkurentov.


Ďalšia konkurencia

V samospráve si nekonkurujú len tradičné strany a ich koalície. Sme svedkami stále väčšej konkurencie a vzniku nových súperov. Útek od tradičnej straníckosti napokon môže viesť k zošnurovaniu dovtedy nezávislej politickej sily pod strechou partaje, avšak ak ňou bude organizácia zdôrazňujúca riešenie regionálnych problémov a stotožňovaná s dôsledným plnením svojich sľubov, jej pôsobenie v obecnej, mestskej alebo krajskej samospráve môže byť skutočnou hrozbou pre prežitie iných bezpartajných politikov a činnosť nižších štruktúr tradičných strán. Úspešné pôsobenie teritoriálnej strany môže byť tlakom na reformy vo vnútornom fungovaní tradičných strán často sa spoliehajúcich na celorepublikového lídra a zvyčajne sa opierajúcich o stranícke uznesenia. Pre vyváženosť pritom musíme zdôrazniť, že nezávislí politici a regionálne strany môžu smerom k občanom evokovať formácie obhajujúce záujmy mimovládnych organizácii, prípadne usilujúce sa o lobing. Nakoľko snahou všetkých aktérov praktickej politiky musí byť presadzovanie svojho programu, obhajoba verejných záujmov a snaha o ovplyvňovanie verejných rozhodnutí, je na politikoch, do akej miery nájdu kompromis medzi tým a „bočnými tlakmi.“

Advokát Milan Galanda pri úvahách o vzniku regionálnych strán vidí problém v tom, že „Slovensko má vyše 20 prirodzených regiónov a v rámci ZMOSu majú dokonca okolo 50 regionálnych združení.“ Ďalej dodáva: „Viem si predstaviť niečo ako „Regionálnu stranu, či skôr „Stranu regionálnych politikov,“ ktorá by síce de iure existovala, ale jej hlavnou agendou by bolo umožniť pod touto značkou kandidovať tým osobám, ktoré nechcú byť členom nejakej strany a ani nemajú čas, chuť,... pred voľbami zbierať podpisy od spoluobčanov, aby mohli kandidovať.“

V minulosti sa o dôveru voličov, v rôznych regiónoch Slovenska, najmä na východe a v Bratislavskom samosprávnom kraji uchádzali strany ponúkajúce regionálne riešenia. Regionálna demokratická hromada – Východ, Hnutie Vpred či Občianski liberáli. Nikto z nich neuspel, ale poslúžili budúcnosti. Ako príklady neúspešných projektov, na ktorých sa môžeme inšpirovať, ale aj ponaučiť.

Profesor geografie Robert Ištok v súvislosti s nedávnym založením strany Náš kraj uvádza, že táto strana vo svojom programe okrem iného vyzdvihuje etnický princíp v podobe preferovania cieľov zvyšovania úrovne národnostného povedomia občanov SR hlásiacim sa k rusínskej a ukrajinskej národnosti. „Etnické strany však nemusia byť zároveň regionálnymi stranami. Takéto vymedzovanie podľa môjho názoru brzdí angažovanie sa takejto strany za určitý región, ktorý je súčasťou občianskej spoločnosti štátu,“ tvrdí Ištok.

Každá nová politická sila v slobodnej súťaži podmieňuje nárast reálnej konkurencie, je predpokladom zvyšovania kvality demokracie a prehlbovania princípov občianskej spoločnosti. Okrem toho podmieňuje tlak na rozvoj miestnej i regionálnej identity a formovanie prostredia v ktorom vznikajú nové politické elity. 

(Obecné noviny, č. 36/2010)