PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
rozhýbme regióny a pomôžeme samospráva (PRAVDA),
komunál v európe dostáva výraznú pomoc (SME),
v parlamente sú aj ľudia s minimom prednostných hlasov (KORZÁR),
prichádza placebo demokracia? (PRAVDA)
problémy financovania obcí a miest znásobuje nedávna legislatívna smršť (MY KYSUCE).




Volebný systém je dedičstvom Mečiara, neodráža pozíciu slovenských regiónov

KALIŇÁK: V PARLAMENTE SÚ AJ ĽUDIA S MINIMOM PREDNOSTNÝCH HLASOV
Čo by prinieslo rozbitie jednotného obvodu.

PREŠOV. Keď v roku 1998 prijala vtedajšia vládna moc nový volebný zákon, opozícia ho podrobila paľbe kritiky, že ho ušila na mieru Vladimírovi Mečiarovi. Po voľbách sa Mečiar porúčal, dovtedajšia opozícia získala ústavnú väčšinu a zákon zmenila. No jeho hlavnú časť ponechala. Kým do roku 1998 bolo Slovensko rozdelené na štyri volebné obvody (západ, východ, stred plus Bratislava), od „Mečiarovej“ novely je jednotným volebným obvodom. Na to už nikto nesiahol. Viacerí odborníci tento jav kritizujú. V parlamente je nepomer medzi hlavným mestom a regiónmi, veď aj po posledných voľbách nemajú v NR SR len z Prešovského kraja žiadne zastúpenie okresy Bardejov, Svidník, Medzilaborce a Snina. O maďarskej menšine nehovoriac. Mnohí poslanci sa do parlamentu môžu dostať vďaka vysokému miestu na kandidátke, čo podľa odborníkov napomáha partokracii.

Politológ: Uprednostňujú dvíhačov rúk

„Často tam kandidujú takí, ktorí síce pochádzajú z regiónov, ale majú v nich minimálne ukotvenie. Neboli by schopní uspieť ani v regionálnych či komunálnych voľbách a do parlamentu sa dostanú ľudia, ktorí v ňom za štyri roky nepovedia pomaly ani slovo. Sú tam preto, že ich nemá kto odkontrolovať, sú to dobrí dvíhači rúk a s regiónom ich nič nespája,“ hovorí politológ Tomáš Koziak, rektor Vysokej školy politických vied v Kutnej Hore. Regionálnou politikou sa zaoberá už roky. Pripúšťa, že zmena volebného zákona nie je pre politikov téma, hoci „doba je zrelá na zmenu“. Preto si myslí, že keď sa „búcha na dvere“, možno sa otvoria. „Istá šanca tu je. Pred voľbami boli všetky politické strany, okrem SaS, k tejto téme minimálne otvorené.“

Murajda: Po voľbách sa táto téma pre strany končí

Zmenu zákona by privítal aj Matúš Murajda, prešovský podnikateľ a honorárny konzul Holandského kráľovstva na Slovensku. „Mečiarovi zachutila moc a snažil sa vymyslieť systém, aby sa pri nej zakopal a nikto ho odtiaľ nedostal. Preto vymyslel volebný zákon, ktorý platí. Žiaľ, tí, ktorí prišli po ňom, to nezmenili,“ vracia sa do minulosti. Nová vládna garnitúra vtedy tvrdila, že má iné starosti. „Nebol problém to vtedy zmeniť, mali ústavnú väčšinu. Aj teraz si to strany dávali do programov. Cítia, že treba niečo zmeniť, ale len čo sa dostanú do parlamentu, téma sa pre všetkých končí. Lebo tento systém im vyhovuje.“ Podľa jeho slov sa demokracia začala postupne obracať v prospech oligarchov, pričom niektorí začali hovoriť o oligarchickej partokracii. „Za tie roky sa vypestoval prísny stranícky centralizmus,“ tvrdí Murajda s tým, že mnohí poslanci, ak sa chcú pohybovať v politike, musia počúvať predsedu strany. Preto podľa neho má dnes Slovensko strany so silnými predsedami, ktorí si určujú kandidátku. „Dajú si tam pätnásť lojálnych kandidátov, nejaké smeti sa hodia do regiónov, na nezvoliteľné miesta, a z toho sú tie štatistiky, koľko ľudí trvalo žijúcich v Bratislave je v parlamente. Koľkí sa stanú poslancami a už sa nikdy do regiónu nevrátia? Potom sa čudujeme, že Slovensko sa vyvíja disproporčne,“ vraví. „Ako to zmeniť? Základ je volebný systém. Treba vrátiť vládu ľuďom a to sa dá tak, že ju posunieme do regiónov.“ Hoci terajšie delenie žúp nepovažuje Murajda za úplne šťastné, vedel by si predstaviť napríklad volebné obvody podľa krajov. Na rozdiel od Holandska je podľa jeho slov Slovensko „rozťahané“, má položené hlavné miesto v kúte republiky, rozličnú religióznu i národnostnú štruktúru.

Kaliňák: Mečiarov dar sme stále nevrátili

Jedným z najväčších kritikov súčasného stavu je Michal Kaliňák. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) je hlasom občianskej iniciatívy Parlament regiónov. Pripúšťa, že je to ťažká téma, ktorej podľa prieskumu rozumie len 12 percent voličov, čo je i hlavný dôvod, prečo sa jej nevenujú politici. Navyše ich táto téma dráždi. „Mečiar nám dal dar a my sme ho nedokázali za vyše dvadsať rokov vrátiť,“ hovorí.

Prečo nie sú témou také envirozáťaže

Keď už si Slovensko nastavilo vyššie územné celky, malo by tak podľa jeho slov rozdeliť aj volebné obvody. „Aby bolo toľko volebných obvodov, koľko krajov. Úmyselne nehovorím osem. Druhá vec, čo by nám pomohla, je to, aby súčasťou vyšších územných celkov boli krajské úrady. Sme jediná krajina na svete spomedzi štandardných demokracií, kde na krajskej úrovni nemá štát právnu subjektivitu.“ Vie si predstaviť, že by boli zriadené centrá zdieľaných služieb na malých obciach, okresné mestá by získali pôsobnosť okresných úradov a župy krajské kompetencie. „A tu sa začne to, čo od novinárov chceme, reálna kontrola na krajskej úrovni. Od politikov reálna agenda. Od investorov a tripartity chladnokrvné čísla a dáta,“ vraví Kaliňák s tým, že tlak by spravili poslanci zvolení z kraja, na ktorých by bol tlak z regiónu. Takto by sa napríklad téma envirozáťaží ihneď stala témou, kým dnes je na okraji záujmu. Preto roky nikto poriadne nerieši trebárs také odkalisko Poša vo Vranovskom okrese.

Vyskytnú sa v NR SR, aj keď ich nikto nevolil

Kaliňák zároveň tvrdí, že do parlamentu sa pri dnešnom zákone dostávajú aj takí, čo reálne získali iba niekoľko desiatok prednostných hlasov. „Ich tam fakt nikto nezvolil, oni sa tam vyskytli,“ podotýka. Poukázal na príklad z roku 2010, kedy mala 150-členná Národná rada SR 71 zo 150 poslancov z Bratislavského kraja. „Prečo z toho vycúvať? Aby sme sami sebe dopriali to najlepšie, aby politika bola reálna a profesionálna činnosť. So všetkým, čo k tomu patrí,“ hovorí s tým, že „politické strany nie sú spôsobilé, nefungujú a neplnia spoločenské funkcie“. Často fungujú len na centrálnej úrovni a mnohé nedokázali ani zaplniť okrskové volebné komisie. „Hovoríme o pomernom systéme, nikto nespochybňuje zmysel strán. Akurát to, že nefungujú tak, ako by mali,“ tvrdí Kaliňák.

Strany sa do zmien hrnúť nebudú

„Strany fungujú na základe veľkého centralizmu. Takto to funguje aj na kandidátkach. Pár aktívnych poslancov, ostatní sa vezú a ich činnosť je redukovaná na dvíhanie rúk,“ súhlasí politológ Tomáš Koziak. „Stranám to vyhovuje. Jednak preto, že je jednoduchšie riadiť stranu, ktorá necíti tlak z regionálnych štruktúr. Prečo by mal nejaký predseda počúvať regióny? V úzkom kruhu si určia líniu a v pohode, idú podľa toho. Budovať regionálne štruktúry je navyše nesmierne náročná záležitosť. Finančne i organizačne. Prečo by si pridávali ďalšiu robotu?“ Podľa Koziaka sa vrcholoví politici z centrál strán boja konkurencie z regiónov. „Načo by bratislavské centrály potrebovali ľudí, ktorí majú podporu v regióne a sú v ňom silní? Prečo by ich tí mali vyzývať a komplikovať im život inými názormi, predstavami o fungovaní politickej strany či o programe? Preto im to vyhovuje a sú leniví, čo sa týka zmien.“ Preto ho prekvapilo, že sa rozbitie jedného volebného obvodu stalo pred voľbami témou, aj keď iba okrajovou. „Je to istý signál, hoci nie dramatický. V minulosti o tom nechceli strany ani počuť, teraz to aspoň pripustili.“

Výhody jedného volebného obvodu

Každý z volebných modelov má svoje výhody i nevýhody. Tak je to aj pri jednom volebnom obvode. Jeho zástancovia napríklad tvrdia, že Slovensko nie je veľká krajina, k regionálnym voľbám nechodí toľko ľudí, strany môžu vygenerovať odborných poslancov, ktorí by nemuseli uspieť proti populistom. V čom vidia výhody jedného volebného obvodu jeho kritici? „Pred 4 rokmi som povedal, že výhoda je predvídateľnosť politickej situácie. Ale ani to už neplatí. V parlamente môže byť x novotvarov, u ktorých vieme predpokladať správanie ich lídrov, ale nevieme, akí ľudia sa tam vyskytli vďaka dobrému miestu na kandidátke. Takže neviem,“ uvádza Kaliňák. Podľa Koziaka je výhodou jedného volebného obvodu proporčnosť. Ak by ich bolo viac, nikdy by nemali ideálnu veľkosť. Vidí aj isté riziko. „Nemáme záruku, že sa regióny nestanú baštami, v ktorých sa zabetónuje nejaká politická garnitúra. Vidíme to na niektorých dedinách, že je tam starosta a tí ľudia sa mu jednoducho podkladajú. Nemáme záruku, že takéto riziko sa do politickej praxe nedostane.“ Zdôrazňuje, že je to riziko, nie hrozba, a že výhody viacerých volebných obvodov jednoznačne prevažujú.

Deoligarchizácia

Podľa Kaliňáka by pre deoligarchizáciu krajiny okrem viacerých volebných obvodov pomohol aj zákon o lobingu, „o ktorý nikto nezakopol“. Murajda tvrdí, že „korupcia sa ľahšie generuje pri súčasnom volebnom systéme“. Bol by aj za zrušenie viacnásobných mandátov, keď je jeden človek naraz poslancom v miestnom, krajskom i národnom parlamente. Z hľadiska legislatívy je najjednoduchšie rozdeliť jeden obvod do viacerých. „Osem krajov kopíruje to, čo máme. Nemusíme byť s nimi spokojní, ale sú. Možno by to spôsobilo aj to, že ľudia by si mohli začať na tie kraje zvykať,“ mieni Koziak a zdôrazňuje: „Potrebujeme dostať do parlamentu takých poslancov, ktorí sú z regiónu, rozumejú mu a ktorí sú v ňom zvoliteľní vzhľadom na ich činnosť, zásluhy a známosť.“

(KORZÁR, Michal Frank, 15. apríla 2020)