PhDr. Michal Kaliňák


srdečne vás vítam


vítam aj tých čo môj web navštívili omylom :),
počet záujemcov o funkcie v komunálne klesá (SME),
férovka kandidátov (PRAVDA),
volebnej účasti opäť pomôže vidiek (PRAVDA),
so susedmi sa oplatí porovnávať (PRAVDA),
sú naše mestá SMART (TA3).





Zmeny v zákone o obecnom zriadení a komunálna reforma

Marta Jančkárová, moderátorka: "Nefunkčné obce bude možné zlúčiť so susednými a v obecných zastupiteľstvách bude menej poslancov. Aj to má priniesť novela zákona o obecnom zriadení, ktorú tento týždeň schválila vláda. Niektorí odborníci ju označujú ako malú komunálnu reformu, ale naďalej volajú po väčšej zmene. O nich po župných voľbách hovoria otvorene aj politici. Čo prinesie novela zákona o obecnom zriadení? Je čiastočné zlučovanie obcí tou správnou cestou? A ako zmodernizovať samosprávy, aby boli efektívne? O tom všetko sa budeme rozprávať s Jánom Raclavským, odborníkom na verejnú správu z Centra pre otvorenú politiku a zároveň nezávislým poslancom v meste Dolný Kubín, som rada, že ste prišli."

Ján Raclavský, odborník na verejnú správu, Centrum pre otvorenú politiku: "Dobrý deň, ďakujem za pozvanie." 

Marta Jančkárová: "A s Michalom Kaliňákom, hovorcom a tajomníkom Rady expertov Združenia miest a obcí Slovenska, dobrý deň aj vám."

Michal Kaliňák, hovorca a tajomník Rady expertov Združenia miest a obcí Slovenska: "Príjemný deň."

Marta Jančkárová: "Pán Kaliňák, ostanem pri vás. Ak obec ani po dvoch po sebe idúcich voľbách nemá obecné zastupiteľstvo či starostu, bude možné ju zlúčiť so susednou. Vládou schválený návrh tiež znižuje počet poslancov. Predkladatelia argumentujú tým, že Slovensko má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov, než je priemer Európskej únie. Napríklad Banská Bystrica má dnes 31 poslancov, po novom by ich mala najviac 21. Prispeje aj táto zmena k efektívnejšiemu vynakladaniu zdrojov?"

Michal Kaliňák: "Treba ale povedať, že poslanci alebo ich odmeňovanie nie je žiadnou výraznou výdavkovou položkou v rozpočte mesta, alebo obce. Z tohto pohľadu ale novelu obecného zákona treba vnímať ako reakciu na aplikačnú prax. My si ale nemyslíme, že je dôležité to, čo bolo v minulosti, keď bola ambícia ísť celoplošným znižovaním počtu poslancov, pretože by sme dospeli do situácie, že v obciach, kde sú piati poslanci, by možno boli iba traja a bol by to svojim spôsobom akýsi exkluzívny klub. Z tohto pohľadu vítame práve túto vec, že sa budú upravovať počty poslancov práve vo veľkých mestách."

Marta Jančkárová: "Čo to znamená, že reakcia na prax, ako ste povedali, čo konkrétne priniesla tá doterajšia prax, prečo bolo potrebné to zmeniť?"

Michal Kaliňák: "Doterajšia prax ukázala to, že častokrát na úkor kvality dochádzalo napríklad k politikárčeniu, ale aj k tomu, že jednoducho nie všetci poslanci sú rovnako aktívni. Pravdou je aj to, že iba časť poslancov je tá, ktorá je napríklad v prípade miest ako ste uviedli vy, buď výrazne aktívna na práci na úrovni výborov v mestských častiach, na úrovni práci poslaneckých komisií, alebo na úrovni mestskej rady. To znamená, že jednoducho toto je jeden zo spôsobov, ako v konkrétnych veľkostných kategóriách samospráv prichádza práve aj so znížením počtu poslancov, bolo by ale veľmi nešťastné, ak by sme celú novelu zákona o obecnom zriadení interpretovali práve iba z tohto hľadiska, čo sa týka poslancov, pretože celá táto novela bola komplexne posudzovaná ako reakcia na aplikačnú prax vo viacerých skúsenostiach, ale napokon aj vy ste naznačili jednu z nich, alebo ďalšiu z nich, a tá sa týkala práve malých obcí, v ktorých nikto z obyvateľov neprejavil záujem kandidovať či už za poslanca, alebo za starosta."

Marta Jančkárová: "Pán Kaliňák ďakujem, ešte sa k vám vrátim. Hoci niektorí odborníci považujú túto zmenu za malú komunálnu reformu, vy, pán Raclavský, ju považujete iba za kozmetickú zmenu. Prečo, aká je vaša predstava?"

Ján Raclavský: "Skúsim uviesť najskôr problematiku trochu do kontextu, keďže v poradí je to vlastne 48. zmena zákona o obecnom zriadení, ak teda prejde parlamentu bude, to znamená, že každý rok meníme tento zákon dvakrát, dokonca práve tento návrh novely je mimo plánu legislatívnych činností ministerstva, to znamená, že bol vypracovaný na základe nejakého dopytu z odborných kruhov, v tomto prípade zo Združenia miest a obcí. To je veľmi dôležité podotknúť, že jednotlivé zmeny aj v minulosti smerovali k posilňovaniu ako keby pozície primátorov a starostov vo vzťahu k ostatným subjektom samosprávy. Či sa to týka poslancov, či sa to týka napríklad školských rád. Spomeniem napríklad zmena pri vymenovaní zástupcu primátora, ktorá je už teraz len na základe rozhodnutia samotného starostu, ale aj právo veta v školských radách. Keď sa vrátim spätne k tejto novele, prečo ju vnímam ako naozaj takú slabú novelu je, že po prvé, ak sa bavíme o obciach, ktoré majú ako keby nefunkčný systém samosprávnych orgánov, tak napríklad v roku 2016 bolo takýchto obcí 17, ktoré nemali zvoleného ani primátora, alebo respektíve starostu a poslanca. Čo je však ale na tom všetkom zarážajúce, alebo nedotiahnuté do konca je, že je to vlastne len akási možnosť zlúčiť takéto obce podľa tohto paragrafu, alebo podľa toho znenia paragrafu. To znamená, že de jure nemusí dôjsť k takémuto zlučovaniu aj nefunkčných obcí. Ak sa bavíme o znížení počtu poslancov, určení nejakého finančného stropu, tu chcem upozorniť, že zákon nemôže identifikovať aktívnych a neaktívnych poslancov. Aktívni a neaktívni poslanci, ktorí sú zvolení v priamych demokratických voľbách, o nich rozhodujú predsa občania vo voľbách a nie my na základe nejakého taxatívneho vymerania počtu poslancov. To ani nevieme nejakým spôsobom ošetriť, že sa tam, ako povedal pán Kaliňák, dostanú nejakí neaktívni poslanci. No a tretia zmena, ktorá bola veľmi zásadná sa dotýkala práve postavenia hlavných kontrolórov ako takých, kde výrazným spôsobom zasahovali do kompetencie týchto hlavných kontrolórov a našťastie po urgencii Najvyššieho kontrolného úradu, ako aj Združenia hlavných kontrolórov, bola táto časť vypustená a bude sa o nej diskutovať na odbornej rovine."

Marta Jančkárová: "Zatiaľ je to vládny návrh, ešte pôjde do parlamentu. Pán Kaliňák, vidíte tam veci, ktoré by sa mali ešte dotiahnuť do konca?"

Michal Kaliňák: "Dnes vieme iba to, že tento zákon prešiel vládou, prichádza do parlamentu a Združenie miest a obcí Slovenska bude aktívne napríklad na úrovni príslušných výborov, ale bude diskutovať naprieč politickým spektrom za predpokladu, ak jednoducho vzídu nové požiadavky, alebo priestor na diskusiu."

Marta Jančkárová: "Obaja sa zhodujete viac-menej v tom, že tá novela zákona o obecnom zriadení je len akýmsi začiatkom potrebnej hlbšej reformy. No a faktom je, že napríklad aj podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu, malé obce, najmä tie, čo majú povedzme do 2-tisíc obyvateľov, nie sú schopné napĺňať všetky potreby občanov, ktorí si potrebujú vybaviť veci, ako napríklad stavebné povolenie a podobne. Takže čo v našich obciach funguje a čo naopak nefunguje."

Ján Raclavský: "Súčasný systém je nastavený spôsobom, že je jedno, aká ste veľká obec. Či ste malá obec, či ste malé mesto, máte také isté právomoci, kompetencie, dokonca taký istý zdroj financovania ako vaša susediaca obec, hoci môže mať iný typ problémov. To, čo môže naozaj pomôcť slovenskej verejnej správe, lebo ak sa pozrieme nielen na samosprávu komunálnu, ale aj regionálnu a koniec koncov aj miestnu štátnu správu, tak dostávame úplne odlišný obraz o tom, ako by mali byť hlavne prerozdelené kompetencie na jednotlivých úrovniach, a to je podľa mňa základ toho, aby sme sa mohli ďalej posunúť v nejakej municipalizácii a ďalšej komunálnej reforme."

Marta Jančkárová: "Pán Kaliňák, existuje štúdia Inštitútu finančnej politiky pod názvom Skrytý poklad v samospráve, ktorá poukazuje na to, že obce by mohli ponúkať aj kvalitnejšie služby pri rovnakom objeme financií. Na to, aby sa ušetrili, by sa však museli obce spravovať vo väčších celkoch, a to je to práve, čo tu už odznelo to slovo municipalizácia. Čiže napríklad by to mohlo mať takú formu, že ja neviem, verejné osvetlenie by si neriešila každá obec zvlášť, ale viaceré naraz a tak by došlo k istej úspora a tak sa to dá urobiť aj v iných oblastiach. No a ak by sa veci spravovali v tých tzv. mikroregiónoch, celkovo by sa podľa štúdie dalo ušetriť ročne spolu až 316 miliónov eur, ktoré by sa dali vynaložiť na budovanie materských škôlok, domovov sociálnych služieb, opravovanie ciest a podobne. Pán Kaliňák, vidíte v tomto cestu aj vy?"
 
Michal Kaliňák: "Cestu nevidíme v tejto chvíli v municipalizácii, ale v tom, čo na Slovensku od znovobnovenia samosprávy v roku 1990 chýba. Je to zrozumiteľná podpora medziobecnej spolupráca a podpora samospráv pri formovaní lokálnej hospodárskej politiky. Ak ste hovorili o verejnom osvetlení, môžeme ísť ďalej, údržba ciest, prevádzka hromadnej dopravy, úprava ihrísk, športovísk, areálov, čistenie verejných priestranstiev a podobne a zistíme, že samosprávy majú veľmi veľa verejnoprospešných činností, ktoré aj teraz zabezpečujú. A ak by sme hovorili práve o týchto verejnoprospešných činnostiach, treba povedať, že takmer v 90-tich percentách to samosprávy zabezpečujú buď priamo, alebo cez svoje vlastné organizácie, obecné podniky, alebo mestské firmy. A z tohto pohľadu my zistíme, že obyvateľ ako konečný užívateľ výhod, potrebuje kvalitné a dostupné služby, práve to, čo mu zvyšuje kvalitu života. Ale aj bezpečnosti. Napríklad verejné osvetlenie. A práve preto by bolo dôležitejšie, aby v rámci samospráv boli vytvorené mechanizmy na podporu medziobecnej spolupráce. Napríklad na integráciu samospráv pre správu a prevádzku verejného osvetlenia, na kooperáciu samospráv pri zbere, zvoze a likvidácii komunálnych odpadov. Ak uvediem iba niekoľko veľmi málo príkladov. Môžme hovoriť o obci Raslavice, ktorá za rok a pol dokázala vlastnými silami vytvoriť 79 pracovných miest a práve v oblasti verejnoprospešných činností. Vedľa Humenného je malá obec Kochanovce, ktorá prevádzkuje káblovku pre šesť obcí a iba preto, lebo v týchto obciach bol nekvalitný televízny signál a jednoducho žiaden provider nemal záujem prevádzkovať káblovku v týchto obciach. Najmenší okres na Slovensku sú Medzilaborce, tvorí ho 2 obcí a jedno mesto. 23 samospráv má 2-tisíc stĺpov verejného osvetlenia. To znamená, ak by sa spojili, môžu vytvoriť vlastnú firmu, nakupovať elektrinu lacnejšie vo veľkom, môžu zabezpečovať prevádzku osvetlenia a môžu sa pripraviť aj na tzv. smart agendu, to znamená, aby verejné osvetlenie a stĺpy boli aj o kamerovom systéme, boli o elektronických navigačných tabuliach a tým pádom celé územie získa pridanú hodnotu práve pre konečného užívateľa výhod, ktorým je občan. A práve na to sa treba sústrediť aj v rámci nevyhnutnej, nenazýval by som to komunálnej reforme, ale v rámci modernizácie samosprávy tak, aby sme 27-ročné skúsenosti miest a obcí, ale aj skúsenosti vyšších územných celkov od roku 2001 mohli využiť na tzv. nový komunálny manažment, ktorý by bol postavený na takých princípoch, ako dnes funguje zdieľaná ekonomika, aby fungovala zdieľaná samospráva. Aby sa samosprávy navzájom mohli inšpirovať a mohli práve tie pozitívne príklady, ale aj prirodzená ľudská túžba mať sa lepšie, posúvať samosprávy k rozvoju, ale na to je dôležitá práve aj podpora v rámci spomínanej medziobecnej spolupráce."

Marta Jančkárová: "Vrátim sa k téme lepšie služby pre občana, plus úspora zdrojov a je tu napríklad príklad, o ktorom hovoril Peter Harvan z Inštitútu finančnej politiky v tejto relácii v lete. Napríklad v obci Martin stojí každého obyvateľa výkon správy iba 70 eur ročne, ale keď to porovnáme s obcou Príkra, ktorá patrí medzi tie najmenšie, tak tam každý obyvateľ zaplatí za rovnakého starostu, poslancov a podobne až 653 eur v porovnaní iba so 70-timi eurami ročne. Pán Raclavský, vyriešil by tento problém ten model, o ktorom hovoril pán Kaliňák, o tej medziobecnej spolupráci?"

Ján Raclavský: "Aj súčasné znenie zákona upravuje medziobecnú spoluprácu a rôzne formy spolupráce na dobrovoľnej báze. Chcem len ale povedať, že toto sú nástroje, ktoré pomáhajú riešiť konkrétne úlohy v meste, to nie je o tom, čo by mala byť téma, to je nejakým spôsobom reforma municipalizácie a samosprávnych výkonov jednotlivých obcí a miest. Pretože aj v súčasnosti jednoducho si obce môžu založiť eseročku, akúkoľvek inú obchodnú spoločnosť, ktorá bude plniť v území, na ktorom sa dohodnú, jednotlivé úlohy, napríklad zber komunálneho odpadu. To je normálne štandardná platená služba, ktorú si občania platia prostredníctvom poplatku za komunálny odpad, mestá to riešia samozrejme rôznym spôsobom a taktiež to rôzne aj zabezpečujú. To ale nerieši ten marginálny problém, teda ten hlavný problém, a to je ten, že my tu máme problém s roztrieštenosťou jednotlivých samosprávnych celkov. Máme tu okolo 3040 samosprávnych jednotiek, či už obcí, miestnych zastupiteľstiev, alebo aj miest, ktoré majú totožné samosprávne úlohy. To znamená, že aj z pohľadu ekonomického je tento model súčasný neudržateľný. O to viac, keď vieme, že drvivá väčšina finančných prostriedkov plynie práve z podielovej dane z príjmu fyzických a právnických osôb z minulosti tak nedávnej, v roku 2010-2013 dobre vieme, že sme prežili veľkú hospodársku krízu, ktorá naozaj výrazne doľahla na obce aj mestá, aj vzhľadom na tú napojenosť len na tento jeden zdroj príjmu, kde obce boli nútené okresávať investičné aktivity, boli nútené zatvárať materské škôlky, základné školy, centrá voľného času. Skutočne v tej dobe výrazným spôsobom zasiahla do kompetencií a úloh jednotlivých samospráv a mnohé boli až pred prahom nútenej správy."

Marta Jančkárová: "Pán Kaliňák, ešte raz sa vrátim k tomu číslu, Slovensko má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov, než je priemer Európskej únie. Máme zhruba okolo 3-tisíc starostov a primátorov atď. Nie je táto veľká roztrieštenosť na škodu? Nie je teda predsa len cestou municipalizácia, aj keď vy ste sa predchvíľou vyjadrili skôr odmietavo. Prečo?"

Michal Kaliňák: "Ja som sa nevyjadril odmietavo, akurát to pán kolega v štúdiu zrejme nepochopil správne. To bola reakcia na odporúčanie Inštitútu finančnej politiky a k jeho konštatovaniam práve k tejto oblasti, k municipalizácii, pretože táto štúdia absolútne nereaguje na potenciál medziobecnej spolupráce. Takže reagoval som na to. Čo sa ale týka samotnej samosprávy a jej štruktúry, po 27-ich rokoch musíme konštatovať, že tento model je funkčný. Ak by funkčný nebol, nemali by sme 2920 samospráv. Na druhej strane všetci musíme konštatovať, že tento model môže byť lepší a práve aj preto delegáti na májovom sneme prijali jednu z priorít, ktorou je potreba modernizácie miestnej územnej samosprávy. A my práve už teraz aj skrze posledných VÚC-kárskych volieb vieme, že toto územie je relatívne stabilizované, máme dlhoročné skúsenosti s činnosťou, poznáme aplikačnú prax a nám sa nemohlo stať nič lepšie, ako ísť cestou veľkej inventúry, veľkého porovnania a hlavne, návrhu zmien, ktoré sú nevyhnutné a potrebné a z tohto pohľadu práve toto obdobie je úplne ideálne na formulovanie zmien. Tie zmeny ale nemôžu byť pocitové, musia byť riadne vydokladované a čo je najlepšie, môžeme ich formulovať aj pod tlakom skúseností napríklad zo susedných krajín z V4, pretože v susedných štátoch sa samospráva znovu obnovovala tak, ako na Slovensku v roku 1990, v rovnakom období prešli transformačnými procesmi vo vzťahu napríklad k Európskej únii, vo vzťahu k zriadeniu vyšších územných celkov, ale aj vo vzťahu k tomu, čo na Slovensku začalo platiť k 1.1.2005, a teda k fiškálnej decentralizácii. To znamená, že dnes je najvyšší čas ísť míňať energiu a ísť s rozhľadom a s víziou práve k modernizácii celého modelu miestnej územnej samosprávy na Slovensku, vrátane VÚC."

Marta Jančkárová: "Pán Kaliňák, len veľmi stručne doplním a opýtam sa, poprosím vás o stručnú odpoveď. Vy hovoríte, že ten súčasný model je funkčný, ale nebolo by logickejšie, keby naozaj tá veľmi roztrieštená sieť samospráv sa zúžila, či už formou zlučovania obcí, alebo správou vecí verejných v mikroregiónoch? Nebola by to úspora zdrojov minimálne?"

Michal Kaliňák: "Pani redaktorka, ďakujem za túto otázku, pretože ak hovoríme o mikroregiónoch, tak práve tie môžu byť funkčné, ak bude podpora medziobecnej spolupráce. Jedna vec je možnosť, robte to zo zákona, druhá vec je, choďte do toho a máte lacné úvery za symbolický úrok a vy viete, že sa vám to oplatí. A druhá vec je presne to, čo hovoríme, dnes všetky samosprávy majú rovnaké kompetencie. Aj najmenšia obec, aj hlavné mesto. A preto keď som hovoril napríklad o porovnaní na úrovni V4, kde sa môžeme inšpirovať aj Českou republikou, pretože popri klasických obciach fungujú obce s matričným úradom, s rozšírenou pôsobnosťou, alebo tzv. štatutárne mestá. Alebo sa môžeme pozrieť vedľa do Poľska a aj tam sa inšpirovať. Dnes nie je problém s inšpiráciou, problém je naformulovať také odporúčania, aby sme poznali ich pozitívne dopady. Aby sme ich dokázali kvantifikovať."

Ján Raclavský: "Rád by som zareagoval. Ďakujem veľmi pekne, že ste mi dali zapravdu, pán Kaliňák v tom, že súčasný stav, o ktorom sa rozprávame je nastavený tak, že či hlavné mesto, či veľké mesto, alebo malá obec má rovnaké kompetencie..."

Michal Kaliňák: "Ja som vám nedal zapravdu, ja som dal zapravdu 27-ročným skúsenostiam miest a obcí."

Ján Raclavský: "S čím už ale nesúhlasím je, že jediným kritériom v správnosti systému je narastajúci počet samospráv, s tým sa určite nezhodneme. A myslím si, že ten princíp, o ktorom vy rozprávate, je zameraný skôr na tie nástroje, ktoré môžu samosprávy využívať a ja tvrdím, že tie nástroje jednoducho k dispozícii samosprávam sú. To, o čom sa ale musíme baviť, je jednotlivý výkon týchto samosprávnych činností, kto ako má za čo zodpovedať a toto je práve úlohou municipalizácie, o ktorej by sme mali rozprávať. A tie kritériá, ktoré by mali viesť k tej municipalizácii, tie môžu byť nastavené na základe celospoločenskej diskusie odborníkov, a tu by som uvítal nejakú gestorskú úlohu ministerstva vnútra, ktoré by malo gestorovať práve túto diskusiu o tom, aké tie kritériá majú byť a samozrejme, je na jednotlivých obciach o tom, akým spôsobom a k akej obci, s akou obcou budú následne vykonávať svoje úlohy a kompetencie."

Marta Jančkárová: "Páni, ja to ešte doplním o jednu dimenziu. Po voľbách sa čoraz častejšie hovorí o potrebe reformy samosprávy. Aký je váš pohľad, pán Kaliňák, bolo by treba zmeniť územnosprávne usporiadanie povedzme aj samosprávnych krajov, posilniť ich kompetencie, alebo radšej ich úplne zrušiť, lebo aj taký krajný názor existuje."

Michal Kaliňák: "Ja sa dnes úplne vyhnem akýmkoľvek číslam, lebo každé by bolo iba šalamúnske. To, čo dnes potrebujeme, je porovnať aj výkon VÚC-ky, akým spôsobom dokáže viac spolupracovať s mestami a obcami vo svojom území a hlavne, porovnať si činnosť vyšších územných celkov z hľadiska ich kompetencií so susednými štátmi, aby sme si vedeli rozdeliť kompetencie. Nemôžme hovoriť o paragrafoch a už vôbec nie o širokom pojme agenda. Hovorme o hospodárskych funkciách, hovorme o ekonomických funkciách a hovorme o sociálnych funkciách, o kultúrnych nástrojoch a vzdelávacích parametroch. Toto je to, ako vieme dať paragrafy do reálnej situácie, aby sme vedeli zmerať, ktorý paragraf koľko stojí a kde by mohol byť efektívnejší. Či pri menšom počte VÚC-iek, pod mestami, pod štátom, kdekoľvek. Len si povedzme, že každý paragraf je životná situácia u človeka."

Marta Jančkárová: "Pán Raclavský, ako to vidíte vy v budúcnosti funkciu vyšších územných celkov, možno aj v spolupráci s mestami a obcami."

Ján Raclavský: "Povedzme si, že vyššie územné celky fungujú nejakých 16 rokov, otázka znie teda, že či je nejakým spôsobom aj politická vôľa meniť súčasne nastavený systém, alebo by mal byť skôr voľa tak, ako povedal pán Kaliňák, a s tým sa stotožňujem, zlepšiť a prerozdeliť tie kompetencie a spraviť ako keby ten audit toho, čo kde kam patrí. Čiže toto by mala byť asi naša úloha ako keby v tejto fáze a následne by sme sa mali rozprávať, ale už o komplexnom riešení verejnej správy a nielen parciálne o jednotlivých častiach, či už samosprávnych celkov, teda regionálnej samosprávy, komunálnej samosprávy, ale ako som spomínal aj miestnej štátnej správy. Podporiť možno ten vzťah medzi obcami a mestami dá odpoveď práve tá inventarizácia tých kompetencií."

Marta Jančkárová: "A ešte pri vás zostanem, ďalšou kapitolou sú financie pre samosprávu, lebo na jednej strane sú tu rezervy, o ktorých som už hovoril, poukázal na to aj Inštitút finančnej politiky, že za istých okolností sa dajú ušetriť desiatky až milióny eur. Na druhej strane dáva štát dosť samosprávam na kompetencie, ktoré majú vykonávať?"

Ján Raclavský: "Spomínal som už skôr, že mali sme veľkú skúsenosť s hospodárskou krízou, ktorá výrazne zasiahla aj rozpočty jednotlivých miest a obcí, ale samozrejme aj vyšších územných celkov. To prerozdelenie, ktoré je dohodnuté v rámci nejakého celospoločenského konsenzu, hovorí o prerozdelení podielovej dane z príjmu fyzických a právnických osôb, v pomere 70 percent z tohto príjmu ide pre obce, 30 percent pre vyššie územné celky. Otázka znie, či takto nastavený systém aj vzhľadom na nejaký hospodársky cyklus a nejakú stabilizáciu príjmu je vhodný. Podľa mňa je cestou daňový mix, ktorý by zabezpečil stabilnejší príjem a nielen vzhľadom na nejaké ekonomické výkyvy, ale aj vzhľadom aj na súčasnú problematiku stanovenia tohto príjmu na základe určenia trvalého pobytu. To znamená, že zjemní sa ako keby tá problematika podielovej dane zaviazanej k trvalému pobytu jednotlivých ľudí."

Marta Jančkárová: "Pán Kaliňák, viete si predstaviť takýto model?"

Michal Kaliňák: "Daňový mix Združenie miest a obcí Slovenska už odmietlo v čase, keď bol za premiérky Ivety Radičovej ministrom Ivan Mikloš. Ak by sme dnes napríklad mali tento model, tak samosprávy sú na tom obrovsky zle. Na druhej strane treba povedať, že fiškálna decentralizácia je najtransparentnejší model financovania samospráv, pretože na jednej strane znižuje politické vplyvy, keďže sú jasne stanovené kritériá na prerozdeľovanie, na druhej strane umožňuje samosprávam prognózovať svoj rozvoj podľa vývoja a tempa ekonomiky a zároveň ukazuje, že samospráva je súčasťou verejnej správy a z tohto pohľadu sa nastavujú aj jej rozpočty v rámci rozpočtu verejnej správy. Takže jednoducho sme na jednej lodi a každé nesprávne rozhodnutie štátu môže spôsobiť aj problémy samospráv a o to viac to práve tento model umožňuje silnejšiu zodpovednosť. Ale zároveň jedným dychom treba povedať, že okrem výnosu sú tu aj eurofondy, tie za 2,5 roka expirujú, pretože programové obdobie bude končiť. A treba sa už teraz sústrediť na záložný plán. PPP projekty, možno komunálne dlhopisy, možno úvery z európskych bánk a podobne. To znamená, že dnes sme informačne bohatší a musíme sa popri modernizácii samosprávy sústrediť aj na to, aké rôzne zdroje financovania rozvoja územia môžeme zabezpečiť a nachystať územie už o 2,5 o 3 roky."

Marta Jančkárová: "Páni, táto téma bude ešte dlho žiť, ale my už musíme končiť. Ďakujem veľmi pekne za diskusiu, dovidenia."    

(Rozhlasová stanica Slovensko, 10. novembra, Z prvej ruky, Marta Jančkárová)